V roku 1952, dávno pred tým, než sa Claude Lévi-Strauss stal legendárnym autorom Smutných trópov, a keď bol ešte len profesorom etnológom Lévi-Straussom, vydalo UNESCO v jednej zo série brožúr o rasizme aj jeho text Rasa a dejiny. Ten však výrazne prekročil svoje zadanie, a tým aj obzor UNESCA, končiaci sa heslom, že úlohou civilizácie je odstrániť rasizmus. Jedným z najbežnejších mien primitívnych kmeňov na hociktorom z kontinentov je slovo, ktoré znamená jednoducho "ľudia". Tvory mimo kmeňa k ľudskému rodu buď vôbec nepatria, alebo aspoň nie medzi naozajstných ľudí, a označujú sa slovami ako "prízrak", "zjavenie" alebo "pozemské opice", či "vajíčka vši". Pár rokov po objavení Ameriky, píše Lévi-Strauss, kým Španieli vysielali komisie, ktoré mali zisťovať, či domorodci majú dušu alebo nie, na Veľkých Antilách domorodí obyvatelia trávili čas tým, že potápali bielych zajatcov pod vodu, aby si dlhodobým pozorovaním overili, či sa ich mŕtvoly rozložia alebo nie, a tak zistili, či sú ľudia. "Čím viac sa domnievame, že sa nám podarilo stanoviť rozdiel medzi kultúrami a zvykmi, tým viac sa stotožňujeme s tými kultúrami a zvykmi, ktoré sa pokúšame zavrhnúť", komentuje Lévi-Strauss a uzatvára vetou, ktorú po ňom neskôr budú citovať: "Barbar je predovšetkým človek, ktorý verí v barbarstvo." Línia osvietenstva, z ktorej vznikol koncept ľudských práv, počíta s tým, že ľudstvo speje k pokroku. Ten je spoločný a univerzálny a rozdiely medzi národmi a rasami spočívajú len v tom, že stoja na rôznych vývojových stupňoch. Podľa tejto predstavy niektoré amazonské či austrálske kmene žijú dodnes v dobe kamennej. Podľa Lévi-Straussa však moderná etnológia ukazuje, že v skutočnosti neexistuje spoločný vzorec, ku ktorému všetko speje, kultúry sa vyvíjajú nielen rôznou rýchlosťou, ale aj rôznymi smermi. Treba povedať, že Claude Lévi-Strauss je slávny predovšetkým výskumami celých stoviek mýtov prírodných národov. Porovnával a skúmal ich štruktúru, a na základe toho štruktúru ľudského myslenia ako takého. Prírodné národy nie sú "citovejšie", tak ako si ich predstavujeme my, nie sú to malé deti ľudstva. Ich myslenie je síce iné ako naše, ale používajú pritom rovnaký kombinatorický systém ako ten, pomocou ktorého myslíme aj my.
Šok z toho, ako funguje rasistický princíp v praxi, vyvolal po vojne silný ťah smerom k rovnosti rás ako mravnému imperatívu. Rasizmus je vytlačený do spoločenskej ilegality, je naším tabu. Všetci sme proti rasizmu už len zo slušnosti. Nikto nechce byť rasista. Dokonca ešte aj ten, kto ním naozaj je, tvrdí, že rasisti sú naopak tí, čo ho z rasizmu obviňujú. Lévi -Strauss podáva jednoduchý a dôsledný výklad, akého môže byť schopný len človek, ktorý má vo veci celkom jasno. Problém rasizmu nie je v existencii rasových teórií, ale v predstave jedinej civilizácie. V tejto predstave sme vyrástli a vládne dodnes. Až sa jej raz aspoň čiastočne zbavíme, prestaneme mať pocit, že tých, čo do našej kultúry celkom nepatria, musíme prehnúť cez koleno a vyplatiť po zadku ako malé deti, keď nám robia problémy.
MARTA FRIŠOVÁ
(Autorka je tlmočníčka a publicistka)
