štvrti a je dielom českého sochára Stanislava Hanzíka. Nie je to však jediná spomienka na obľúbeného maliara. Zaručene najkrajšie Muchove plagáty môžeme vidieť po celom Paríži - vo výkladoch, na stenách domov starého mesta, na staniciach metra. Francúzi hovoria, že Alfons Mucha bol jedným z pilierov umenia nášho storočia, bol niečím, čo si naozaj nemožno predstaviť z obrazových kníh, ktoré o jeho tvorbe nájdete takmer v každom kníhkupectve. Podľa Parížanov Muchovo dielo predstavuje jeden z najpríznačnejších prejavov európskeho secesného umenia, pre ktoré v Paríži okolo 1900 vznikla prezývka Le styl Mucha. V dome v ulici Val-de-Grace maliar žil a pracoval v rokoch 1896 až 1903. Presťahoval sa hneď po tom, čo realizoval prvý zo slávnych plagátov pre Sarah Bernhardtovú. Umelkyňa si u neho objednala plagát pre úlohu Gismondy v dáme Viktora Sardaua. Obrovský úspech tohto plagátu mu zaručil zmluvu na šesť rokov s božskou Sarah. Podľa Sarah Muchovej, manželky Muchovho vnuka Johna, žil Mucha v Paríži vždy v slávnej Latinskej štvrti pri Seine. "Do tohto domu sa presťahoval nielen pre väčší ateliér, ale aj preto, že mal blízko do tlačiarne, pretože v tom čase už pracoval na bibliofílii Ilsée, princezná z Tripolisu," povedala Sarah Muchová pre Českú tlačovú agentúru. Podľa nej sa v maliarovom ateliéri stretávala najlepšia parížska spoločnosť výtvarníkov, vedcov a spisovateľov. Dvojité odhalenie pamätných tabúľ a výstav, ktoré v týchto dňoch prebiehajú v Českej republike a vo Francúzsku, tak spláca dlh jednej z najvýraznejších postáv posledného veľkého umeleckého štýlu - secesii.

ANIA VILLIONOVÁ

(Autorka je výtvarná teoretička, žije v Paríži)