a vojenskej prokuratúre. "Nie je vhodné predbiehať udalosti, no cena určite nebude 52-tisíc korún, ale presiahne niekoľko miliónov. Definitívne slovo bude mať prokurátor. Všetko poukazuje na ľudí, ktorí už boli spomínaní na začiatku kauzy," hovorí štátny tajomník ministerstva obrany Jozef Pivarči. V súvislosti s kauzou sa hovorilo o riaditeľovi úradu pre výzbroj a techniku Michalovi Dzimkovi, ktorý podpísal zmluvu o predaji so súkromnou firmou Perún, a vtedajšom šéfovi štábu letectva a protivzdušnej obrany Štefanovi Gombíkovi, ktorý viedol komisiu určujúcu zostatkovú cenu lietadiel. Všetky inkriminované lietadlá sú zatiaľ fyzicky v armáde a neopustili vojenské priestory, čiže k naplneniu zmluvy nedošlo. Niektoré lietadlá sú prevádzkyschopné a dá sa s nimi lietať aj dnes. Suma 52-tisíc mohla teoreticky zodpovedať cene šrotu, ale o tom, že letecká technika nebola predávaná ako šrot, svedčí aj to, že kúpno-predajná zmluva bola uzavretá nielen na lietadlá, ale aj na materiál patriaci ku každému lietadlu vrátane dokumentácie. Kolovali informácie, že firma Perún by ich mohla s veľkým ziskom predať do zahraničia, kde by sa lietadlá používali. "To donútilo inšpekciu ministra zaoberať sa kauzou veľmi zodpovedne," povedal Jozef Pivarči. Bojové lietadlá MiG-21 majú pre našu armádu veľký význam. Finančné problémy ju donútili vrátiť sa k lietaniu na MiG-21, pretože prevádzkové náklady sú desaťnásobne nižšie ako pri MiG-29. "Na lietadlách MiG-29 sa udržuje vo výcviku malá skupina pilotov pre prípadné použitie v mierových silách OSN. Dnes sme však už na tom tak zle, že ani tieto malé počty pilotov nie sú dostatočne vycvičené na to, aby v prípade takejto požiadavky mohli byť nasadené," tvrdí J. Pivarči.