chémii" medzi oboma mužmi (čo je podľa denníka Haarec diplomatický ekvivalent pre "lásku na prvý pohľad"), ktorá znamená úľavu nielen pre samotného Clintona po otrávenej atmosfére vzťahov s Benjaminom Netanjahuom, ale aj pre vzťahy oboch štátov, a vlastne celý Blízky východ. Avšak miera osobných sympatií, ktorú si štátnici navzájom dávajú najavo, má zvyčajne aj iné, ako osobné dôvody. Myšlienka Barakovej a Clintonovej romance vhodne korunuje očakávania, ktoré USA vkladajú do nadchádzajúceho obdobia spolupráce oboch krajín.
Vzťah USA k Izraelu v minulosti určovali záujmy v krajinách bohatých na ropu, týkali sa studenej vojny alebo hlasov americkej židovskej komunity. Teraz má Izrael premiéra, ktorý má ambície vstúpiť do dejín ako ten, s ktorého menom sa bude spájať ukončenie krvavého izraelsko-arabského konfliktu. Barak sa v USA zaviazal do 15 mesiacov dosiahnuť zásadný prielom v mierovom procese a Clintonovi tak dal nádej, že počas ostávajúcich 18 mesiacov jeho funkčného obdobia bude americký prezident môcť zožať istý diel slávy za rukolapné výsledky vo vzťahoch Izraela so Sýriou, Libanonom, či Palestínčanmi.
Prezident USA zrejme nebude zo svojej kancelárie v Bielom dome iba mlčky sledovať, ako Barak plodí svoje "brilantné riešenia", a preto sa USA teraz pripravujú na celkom novú éru diplomacie na Blízkom východe. O čom bude tá nová diplomacia, bude možno viac známe, keď sa ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová vráti zo svojho turné po Blízkom východe. Barak počas svojej návštevy dal jasne najavo, že by rád zúžil na absolútne minimum úlohu početnej armády amerických expertov na robenie mieru, aj keď nič nenamieta proti priamej Clintonovej účasti. Pravda, koordinátori ako napríklad Dennis Ross boli oveľa potrebnejší, keď strany nemali veľmi chuť spolu hovoriť. V zložitých časoch práve oni udržiavali aspoň minimálnu aktivitu v mierových diskusiách a ich zásluhy boli bezpochyby veľké, keď sa dokončovala nejaká konkrétna dohoda. Teraz je jasné, že "hýbateľom" chce byť Barak, čo už stihol aj dokázať. Odmietol prítomnosť amerických vojakov v Golanských výšinách a Clinton sa mu podriadil aj v prvom spore, ktorý vyvolali jeho slová o možnosti pre návrat všetkých palestínskych utečencov, keď pripustil, že možno sa nájde aj "ešte lepšie riešenie".
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
