Letisko vychutnáte len vtedy, ak nie ste diplomatom, tenistom zo svetovej špičky, kuriérom medzinárodnej donáškovej spoločnosti alebo rovno letuškou. Len ak cestujete raz za niekoľko rokov, ovanie vás nedefinovateľná atmosféra letiskových hál. Prílety, odlety, colnica, odbavovacia časť - to sa nemá odbaviť mávnutím ruky, na to sa nemá zvyknúť, to sa nesmie stať bežnou rutinou. Uvedomili ste si napríklad, že letiskové haly sú najväčšie plochy pre najmenší počet ľudí? Že letiská sú miesta, kde sa na najrýchlejšiu dopravu najdlhšie čaká? Keby ste mali podstúpiť také cavyky a orácie okolo nastupovania do osobáka Bratislava - Šaštín, vybrali by ste sa radšej peši. A predsa sú medzi nami ľudia, pre ktorých je pobyt na letiskách takou samozrejmosťou ako nám ostatným bežné použitie vlakovej či autobusovej stanice. Nemám na mysli spomínaných diplomatov, tenistov, kuriérov či letušky. Ale deti. Všimli ste si, ako suverénne, prirodzene, rutinovane a ľahostajne sa títo malí ľudia stavajú k všetkému tomu sklu, oceli, mramoru a laminátu, ktorému sa hovorí letisko? Na lietadlá, ktoré cez obloky vyzerajú ako hračkové modely, sa pozerajú zvrchu ako na hračkové modely. Stavím sa, že nejedno z nich má doma väčší model. Aj by som sa bál lietania, ale kvôli týmto deckám sa nebojím. Aj by som mal strach z budúcnosti, ale kvôli týmto mrňúsom si namýšľam, že to s ľudstvom nebude také zlé. Je poučné navštíviť z času na čas letisko. Ale nepreháňajte to: najlepší interval je každých päť-šesť rokov.