Riadením osudu a vlastným nepozorným riadením som sa ocitol na istý čas bez auta. Nahlas som nadával, v duchu som sa však tešil. Moje lovecké chúťky, ktoré sa uspokoja najviac lovením ľudských príbehov, sa konečne mohli naplniť. Pretože najviac príbehov uvidíte, zažijete a počujete vtedy, keď chodíte po vlastných medzi ľuďmi. Strediská ľudských osudov sú trhoviská, úrady, čakárne každého druhu a - autobusové zastávky. Čakal som na zastávke, ktorá bola označená ako Zastávka na znamenie. A naozaj: veľmi rýchlo som dostal znamenie. Osvietilo ma poznanie: keď budete stáť na ľubovoľnej zastávke dostatočne dlho, vždy k vám pribudnú niekoľkí ľudia: staršia pani, dvaja chalani a mladá slečna. Niekedy sa vyskytne aj miestny opilec alebo holohlavý výtržník, ktorý hľadá zámienku na bitku. Staršia pani je tam vždy prvá. Pozrie sa na tabuľu s odchodmi autobusov a začne nadávať. Začne dopravným podnikom, rýchlo prejde na parlament a vládu a nezriedka končí pri NATO a OSN. Táto pani sa však nezníži iba na nekonštruktívnu kritiku. Má poruke jednoduché a účinné riešenia. Spomeniete Kosovo, únosy lietadiel, kradnutie kukurice v záhradách, mladého Kennedyho, na všetko má recept. Tým chalanom, ktorí striekajú sprejmi na budovy a múry, by napríklad dala poodtínať ruky. Často stačí iba načať: Ja neviem, aj tie lietadlá začali padať… a už je tu nový slovný príval. Občas sa stane, že sa na jednej zastávke stretnú dve expertky na všetko. Vtedy sa z ostrovčeka stáva nebezpečné miesto, ktoré treba čo najrýchlejšie opustiť. Nezabudli sme však na ďalších obyvateľov tohto územia? Dvaja chalani, ktorí skôr či neskôr pribudnú, sa väčšinou rozprávajú o počítačoch. Počúvam ich veľmi rád, aj keď im vôbec nerozumiem. Minule napríklad jeden prezradil, že sa potrebuje dostať do CIS. Vôbec som netušil, o čo ide. Poznám cis iba z mojej hudobnej minulosti: je to cé s krížikom, cé zväčšené o pol tóna. Niekedy sú tí dvaja takí počítačoví maniaci, že ich nerozhádže ani vírus, ktorý vnikne do zorného poľa ostatných zastávkarov - mladá, a väčšinou sympatická slečna. Slečnám som už venoval úvodník tejto strany, na tomto mieste moje pozorovanie preruší prichádzajúci spoj. Mohol by som byť autorom axiómy, že keď na zastávku prichádza autobus, vždy je to iné číslo, aké očakávate. Alebo: váš spoj prichádza až po tom, čo už prešli všetky spoje dopravného podniku. Ale mne, pozorovateľovi ľudských osudov, to neprekáža. Zastávka je ideálne miesto na zastavenie v našom náhlení. Preto som si povedal, že aj teraz, keď sa ku mne vrátilo auto zo servisu, nezanevriem na zastávky. Občas si tam pôjdem postáť na dvadsať—tridsať minút. Ak sa niečo dozviem, dám vám vedieť. A že sa zasa niečo nové dozviem, na to sa môžete spoľahnúť!