Kedy ste sa stretli naposledy?
"V 1994-om roku. Pozval ma do svojho domu s nádhernými záhradami a požiadal ma o istú diskrétnu vec: aby som naznačil, že má veľký záujem osobne svedčiť v kauze blahorečenia Giorgia La Piru (povojnový kresťanský politik s ľavicovým cítením, ktorý sa zasadzoval o.i. za dialóg krajín Stredomoria - poz. red.). Aj napriek tomu, že bol mohamedán. Taký už bol Hassan. Osobne poznal La Piru a jeho jednoduchosť a skromné vystupovanie v ňom zanechali hlboký dojem."
Bol to jeden zo spôsobov, akým hľadel na Európu?
"Áno, skutočne v sebe živil nádej, že Maroko sa jedného dňa stane členom Európskej únie. Pretože Hassan mal svoj koncept sveta. Hovorieval: máme omnoho bližšie k niektorým krajinám Európy, ako k nim majú iné európske krajiny, alebo my k iným krajinám Afriky."
A aký bol kráľ v súkromí?
"Vládcovia sa niekedy cítia byť o stupienok vyššie od zvyšku sveta. Neviem, či to cítil aj on, ale v každom prípade to nedal nikomu poznať. Verejne však môžem potvrdiť, že mal skvelé predpoklady pre zahraničnú politiku."
Predovšetkým čo sa týka palestínskej otázky?
"Samozrejme. Najmä v roku 1991, po vojne v Perzskom zálive, keď Jásir Arafat zaujal protiirackú pozíciu a postavil sa tak proti tým, ktorí ho podporovali. Kráľ Hassan tvrdo pracoval na tom, aby sa táto trhlina zacelila. Bol sprostredkovateľom - a čo nie je ľahké pre žiadnu islamskú krajinu - prijal (izraelského ministra Šimona) Peresa. Bol schopný nielen obnoviť dialóg, ale aj zorganizovať konferenciu v Madride, kde za jedným stolom sedeli Izraelčania s Palestínčanmi, ale aj Jordánci a Sýrčania."
(jk)
