Veľká šachovnica nie je príručka o najsedavejšom športe, ale provokatívna a smelá geopolitická vízia. Jej autor Zbigniew Brzezinski bol v rokoch 1977–1981 poradcom prezidenta USA Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti. Vo východnej Európe si ho pamätáme ako architekta dôrazného amerického tlaku na dodržiavanie ľudských práv vo svete. Táto stratégia výrazne prispela k pádu komunizmu. Po páde komunizmu, zavŕšení studenej vojny víťazstvom Západu, rozpade Sovietskeho zväzu a konci bipolarity vznikla na sklonku 20. storočia nová geopolitická situácia: Spojené štáty sa stali jedinou svetovou superveľmocou. Katapultovanie pomerne izolovaných Spojených štátov do tejto pozície prebehlo z historického hľadiska neuveriteľne rýchlo, v priebehu jediného storočia. Hoci USA sa v tomto storočí víťazne zúčastnili na dvoch svetových vojnách, ich záverečné víťazstvo v globálnych rozmeroch a porážka najväčšieho rivala - komunistického bloku - sa neuskutočnili vojenskými prostriedkami, ale rozhodujúcimi faktormi, ako píše Brzezinski, sa stali "politická životaschopnosť, ideologická flexibilita, ekonomický dynamizmus a kultúrna príťažlivosť USA". Dnes majú Spojené štáty úplnú prevahu, zdôrazňuje Brzezinski, v štyroch základných oblastiach, ktoré sú rozhodujúce pre udržanie globálnej moci: vo vojenskej, v ekonomickej, technologickej i kultúrnej sfére (ktorá je "navzdory svojej lacnosti nesmierne príťažlivá najmä pre mládež"). Ich dnešné globálne hegemonistické postavenie je výnimočné, Brzezinski však zdôrazňuje zodpovednosť, ktorú takáto výnimočnosť pre USA znamená. Zároveň je mu jasné, že táto výnimočnosť nemôže trvať večne. Uvažuje preto, ako zabezpečiť globálnu stabilitu v súčasnom prechodnom období, ako zabrániť svetovej anarchii a fragmentarizácii. Teritórium aktuálneho mocenského boja bude podľa Brzezinského Eurázia: najľudnatejší, surovinovo najbohatší a ekonomicky najaktívnejší megakontinent, na ktorom sa ako na obrovskej šachovnici odohrá historický zápas. Brzezinski o tom zápase uvažuje s manipulačnou a kombinačnou fantáziou šachového stratéga. Prioritou sú preňho: zjednotenie Európy, zapojenie Ruska do tohto procesu, získanie Číny za prirodzeného spojenca Ameriky. Cieľ: vytvorenie transeurázijskej bezpečnosti stojacej na piatich pilieroch: Amerike, Európe, Číne, Japonsku, Indii (pravdaže na demokratických pilieroch!). Tento sen veľkého šachistu Brzezinského nebude jednoduché uskutočniť a šachista to dobre vie. Upozorňuje na mnohé neuralgické body, ktoré na tomto megakontinente dnes existujú: najmä na "čiernu dieru Rusko" a na "eurázijský Balkán", ktorým je podľa neho južná a stredná Ázia, ako "najväčšia svetová koncentrácia davového nacionalizmu", navyše jestvujúca v momentálnom mocenskom vákuu. Brzezinski si uvedomuje riskantnosť svojho projektu transeurázijskej bezpečnosti, ale cíti zaň zodpovednosť ako občan globálnej superveľmoci, ktorá má výnimočné postavenie vo výnimočnej dobe. A teda aj výnimočnú globálnu zodpovednosť. Oddá sa prečítať si túto knižku vplyvného muža globálnej superveľmoci aj napriek tomu, alebo práve preto, že Slovensko sa v nej spomína len raz. Ale aj Maďarsko len raz, Česká republika a Rakúsko dvakrát, no Poľsko sedemnásť a Ukrajina tridsaťšesťkrát. Aj to čosi naznačuje o dôležitosti našej a našich susedov v globálnych megaúvahách. Šachista Brzezinski nás zo svojho zorného uhla vidí v reálnych dimenziách, protekcia uňho nezaváži, aj keď má za manželku neter prezidenta Eduarda Beneša. MARTIN PORUBJAK

(Autor je dramaturg SND, režisér a publicista)