Po štyroch rokoch a necelých piatich mesiacoch spoločnej existencie tento týždeň oficiálne oznámilo svoj definitívny rozchod duo MC Erik & Barbara, pravdepodobne komerčne najúspešnejší domáci interpret tanečnej hudby a podľa všetkého aj najväčší terč ostrých kritík zo strany odporcov tohto hudobného razenia. Erik Aresta a Barbara Haščáková, ktorí tvorili nerozlučnú dvojicu presne od 4. marca 1995 po svojom odchode zo skupiny Maduar, v poslednom čase netajili autorské i osobné nezhody. Sám Aresta priznáva, že ani spoločné komponovanie nerobilo dobrú krv. Väčšinu piesní, z ktorých sa stali úspešné hity, skladal sám, časťou prispievala Haščáková so svojím bratom. Tak vlani vznikal aj tretí radový album dua, ktorý sa napokon svojho vydania v predpokladanej podobe nedočkal. Pôvodne totiž MC Erik & Barbara plánovali vydať tri spoločné albumy a po dvoch-troch rokoch výber najväčších hitov. "To by bol normálny koniec. Na záver spraviť nostalgické Best of bez potreby nejako to vysvetľovať. Životnosť priemernej tanečnej kapely odhadujem na tri platne. Myslel som si a stále som veril, že na ne máme aj my. Kontinuita projektu sa však dosť narušila vsunutím našich sólových albumov, ale som rád, že sa podarilo aspoň toto," hovorí Erik Aresta pre SME.
Debutový album U Can‘t Stop vyšiel hneď v roku 1995, ďalší pod symbolickým názvom Second o rok neskôr. Obidva sa potom objavili na trhu aj vo vynovených reedíciách a obidva články dua medzitým pripravili aj svoje sólové projekty Just the Music a Barbara. Najnovší album Gold - Zlaté hity, ktorý ich domovská firma Universal Music vydala pred pár dňami, sa stal tretím radovým albumom aj zúčtovaním Best of zároveň. "Je to sľubovaná a som veľmi rád, že nakoniec aj úspešne zrealizovaná bodka za spoluprácou dvojice MC Erik & Barbara. Sľúbili sme tento album našim poslucháčom ako tretí radový, ale potom došlo k nejednotnosti názorov, či má vyjsť, alebo nie. Už v polovici decembra minulého roka sa zdalo, že vydavateľstvo definitívne uzavrelo fungovanie dua. Oficiálne sme to neprezentovali a považoval som to za uzavreté, aj keď ma to netešilo. Som však zvyknutý akceptovať rozhodnutia iných ľudí a nikoho do ničoho nenútiť. No potom prišla iniciatíva firmy, že by bolo predsa len vhodné urobiť bodku za spoločným fungovaním. Ibaže to už bol návrh na výber najznámejších piesní. Urobiť Best of z dvoch regulárnych platní a po troch rokoch sa mi zdalo málo. Pre mňa je hranica minimálne tri regulárne platne. Trval som preto na tom, aby album obsahoval aj nové veci. A na tom sme sa aj dohodli," vysvetľuje Aresta.
Nový album tvorí celkovo 19 skladieb a zo starších nahrávok je medzi nimi deväť "videoklipových" hitov, obľúbená "basketbalová" skladba I Love This Game a pieseň z raného obdobia I‘m Free, ku ktorej videoklip nevznikol. Nevydaným "bonusom" je Tajné miesto - slovenská verzia piesne Hideaway, s ktorou mali vystúpiť na Veľkej cene Eurovízie v Osle, kým nedostal prednosť Marcel Palonder. Novú remixovú tvár s prívlastkom ‘99 dostal "pomádový" hit Summer Nights, ktorého verzia z roku 1995 bodovala v rebríčkoch v Estónsku i Namíbii. Dve úplné novinky sú z Arestovej autorskej dielne (balada Ja ťa veľmi chcem a príjemný retro pop Kiss My Honey), dve z Barbarinej (I Can‘t Be With You a Hey Man). Na úvod je zaradená coververzia Sugar Sugar, ku ktorej nakrútili rozlúčkový zostrih všetkých predchádzajúcich klipov, a na záver znie rovnaká klasika vo verzii unplugged. "Tá možnosť sa ponúkla sama, stačilo len povypínať niektoré kanály a znova to nahrať. Je to prvý a jediný unplugged v našej histórii," dodáva Erik Aresta, podľa ktorého sa aj v rôznorodosti albumu "podarilo namiešať chutný koktejl s troškou čerstvého ovocia". Končiacu sa etapu hodnotí slovami: "Existujú interpreti, ktorí svoje silne komerčné obdobie zavrhnú a potom chcú byť umelcami s veľkým U. Akokoľvek som v čase vrcholnej slávy a veľkej popularity, ale aj atakov, množstva povinností a pocitu únavy vyhlasoval, že sa chcem utiahnuť do ústrania a venovať sa menej komerčným štúdiovým projektom, nikdy som sa nehanbil za to, čo som spravil. Bol to logický vývoj a negatívne reakcie k nemu patria. Zoberme si napríklad skupinu Lunetic, ktorú časť populácie zbožňuje a ktorou ďalší ľudia opovrhujú. Možno zo závisti, z nestotožnenia sa s jej pocitmi alebo len preto, že nemajú radi jej hudbu. Ak sa k tomu pridá netolerancia, výpady sú o to väčšie. Práve podobné reakcie by mohli človeka ľahko dohnať k tomu, aby si nahovoril, že to, čo robil, bolo niečo veľmi zlé. Pre mňa to však bolo jedno z najkrajších období. Z času na čas si pustím záznam koncertov a priznám sa, chcel by som ten pocit ešte párkrát zažiť. Alebo aspoň raz."
DALIBOR HLADÍK
