V Astorke majú za sebou vydarenú, aj keď jedinú premiéru v uplynulej sezóne. Energie a nápadov je v divadle pred jeseňou aj na päť nových kusov. Keby to nezáviselo od tisícky iných vecí. Jedno sa ale rozhodne pomaly mení k lepšiemu. V divadle si vzali k srdcu, že byť tisíckrát najlepší doma je asi to isté ako ocitnúť sa raz vonku. Krajský úrad v Bratislave si zasa uvedomil, že má "pod sebou" divadelnú scénu, suverénne sa pohybujúcu aj na medzinárodnej pôde. Spolu s Litfondom teda pomohli Astorke, aby sa na konci júla išla pozrieť do talianskeho mestečka Cividale del Friuli. A zahrať si tu na nesúťažnej prehliadke Mittelfest ‘99 svoj slávny kúsok - Slobodov a Nvotov Armagedon na Grbe. Dnes sú už korzáci doma a mnohí sa hneď rozutekali na dovolenky. Tí, čo zostali, ešte spomínajú. Ako organizovali po malebných talianskych uličkách bláznivý farebný sprievod s anjelmi a chodúľmi. Ako vychutnávali všadeprítomnú taliansku radosť zo života, jedla a červeného vína. A ako z toho všetkého urobil nádejný začínajúci slovenský fotograf - inak herec - Boris Farkaš fotomateriál.

HEREČKA

Zita Furková je nielen kľúčovou postavou hry Armagedon na Grbe, bola aj pri jej vzniku. Ona totiž vytušila, že v Rudovi Slobodovi sa skrýva nezameniteľná osobnosť slovenského divadelníctva, ktorá napíše v Astorke a o niekoľko rokov aj v malom severotalianskom meste jednu slávnu kapitolu. "Keď sme ponúkali na festival práve túto hru, snažila som sa kolegom v zahraničí vysvetľovať zvláštnu genézu inscenácie a tým ich presvedčiť, že Sloboda je naozaj autor svetového formátu, u ktorého magický realizmus funguje aspoň tak ako u Márqueza. A že jeho hĺbková psychoanalýza je taká temná ako tá Dostojevského či Kafku. Aspoň pre mňa." Zita Furková je pyšná, že aj jej pričinením je slovenská dráma bohatšia o dve Slobodove hry a že jej "obľúbené dieťa" sa teraz ujalo aj v Taliansku. "Bolo to úžasné. Veď čo je pre divadelníka príjemnejšie, ako keď ho na druhý deň spoznávajú na ulici so slovami bravissimo?" Herečku trošku mrzelo, že nebolo dosť peňazí ani času vidieť ďalšie predstavenia festivalu, o to intenzívnejšie sa však oprela do svojho výkonu Astorka. V deň predstavenia vyšli herci do mestečka a pozývali milo prekvapených domácich do divadla. "Vykrikovala som po uliciach viva la vita! a Maťo Landl do toho po taliansky hulákal - dnes večer v divadle! Ako keby sme sa vrátili k našej pôvodnej práci, teda k jarmočnému vystupovaniu v uliciach." A čo na Zitu Furkovú v Taliansku zapôsobilo okrem uchvacujúcej gotickej architektúry? "Tá zvláštna, akoby neopodstatnená radosť žiť. V tomto sú nám Taliani podobní."

REŽISÉR

Ešte tesne pred odchodom do Talianska na poslednej polnočnej skúške v Bratislave ostatní herci Jurajovi Nvotovi svorne pritakali, že zaskakujúci Ady Hajdu všetko zvládol a že sa s ľahkým srdcom môže odísť. Režisér spomína, ako sa pred autobusom jeden druhému vysmievali, kto ťahá so sebou najväčší kufor. A ako sa do chaosu miešala zvláštna neistota. Podarí sa špecifické slobodovské emócie preniesť na talianskeho diváka? "Zistili sme si, že domáci usadlíci na divadlo veľmi nechodia. Preto sme si vymysleli ten pouličný sprievod, kde sme lákali okoloidúcich do divadla typickým stredovekým spôsobom. A zabralo to. Zo všetkých súborov na nás prišlo najviac divákov," pochvaľuje si Nvota. Dvojica Nvota - Sloboda mala teda v Taliansku úspech. Nechýba režisérovi jeho dvorný dramatik? "Rozmýšľali sme už nad novými menami, ale je to dosť zložité. Litfond dáva štipendium iba takému autorovi, ktorý už má zmluvu. Vtedy už ale podporu nepotrebuje, pretože ak má zmluvu s nami, zaplatíme ho my. A my zasa vopred nemôžeme zaplatiť niekoho, koho nepoznáme…"

ZÁSKOK

Hlavnú úlohu v Armagedone hrá síce Zita Furková, ale pred odchodom do Talianska sa všetko točilo predovšetkým okolo Adyho Hajdu. Ten sa niekoľko týždňov pred začiatkom festivalu dobrovoľne prihlásil, že zaskočí part Mariána Zednikoviča. Potom ho čakal mesiac strávený pred videom a jediná skúška, na ktorej z obrazovky naštudovanú postavu zvládol. "Pokojne napíšte, že Hajdu zachraňoval Astorku od hanby, zatiaľ čo Zednikovič si v Bratislave vybavoval svoje veci," smeje sa Ady Hajdu. "Milujem Taliansko. Taliani vedia dobre jesť, dobre piť a pridať sa k týmto ich rituálom bol okrem divadla pre mňa v Cividale najväčší zážitok," priznáva herec a dodáva, že aj všetko vreckové padlo v Taliansku na dobré červené víno. Dnes sa už Ady Hajdu potuluje niekde po Slovensku s kamarátmi - režisérom Jurajom Johanidesom a výtvarníkom Lacom Terenom. Ešte stále však má v zálohe aj dovolenku "niekde pri mori". A nezabudol pre SME dvakrát zdôrazniť: "Festivaly, to je strašne dobrá vec. Človeku sa jednoducho zrazu otvoria oči a vidí viac." Príjemné ďalšie otváranie očí, Astorka.

ALEXANDRA TINKOVÁ