BRATISLAVA (SME - tv, dd) - Slovenský plynárenský priemysel, š. p. Bratislava (SPP), dosiahol za prvých šesť mesiacov rekordný hrubý zisk 9,4 miliardy Sk. Na jeho tvorbe sa podieľali predovšetkým príjmy za tranzit zemného plynu. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka to predstavuje nárast o 3,1 mld korún. Koncoročný hospodársky výsledok pred zdanením prepokladá spoločnosť na úrovni okolo 12 mld korún. Včera o tom informoval generálny riaditeľ SPP Pavol Kinčeš. Dôvodom rekordného zisku boli jednak nízke nákupné ceny plynu, vďaka ktorým nebola firma donútená použiť v podobnej miere ako v minulosti zisky z tranzitu plynu na dotácie cien plynu. Na výške zisku sa prejavili aj úsporné opatrenia, ku ktorým pristúpil nový manažment. "Nedá sa však ani povedať, že by sme mali v prvom polroku vyšší zisk pre zdraženie plynu. K tomu totiž došlo až od 1. júla," zdôraznil P. Kinčeš. V druhom polroku SPP očakáva, že oproti predchádzajúcemu obdobiu dôjde kvôli tvorbe opravných položiek k poklesu hospodárskeho výsledku z finančných operácií, čo negatívne ovplyvní aj celkový zisk. K 30. júnu zaznamenal pritom SPP zisk z finančných operácií asi miliardu korún. Celkové pohľadávky SPP dosiahli k polroku 9,7 miliardy Sk, z toho pohľadávky po lehote splatnosti boli na úrovni 2,7 mld korún. Medzi najväčších neplatičov patria štátne organizácie (školy a zdravotnícke zariadenia), ktoré dlhujú SPP asi 500 mil. korún. Za prvých šesť mesiacov sa podniku podarilo znížiť úverovú zaťaženosť na 8,2 mld korún, čo v medziročnom porovnaní predstavuje pokles o 1,6 miliardy. SPP od januára znižuje náklady, úplne pozastavil plynofikáciu a mzdy svojich zamestnancov nebude do konca roka zvyšovať. Naopak príjmy za predaj plynu pre domácnosti by sa mali čiatočne zvýšiť v dôsledku jeho 50-percentného júlového zdraženia, predaj plynu pre maloodberateľov bude však pre spoločnosť i naďalej stratový. "Nevieme odhadnúť výšku straty z tejto činnosti pre silnú volatilitu cien zemného plynu ako ropného derivátu na trhu," uviedol P. Kinčeš. Podľa jeho názoru by bolo ideálne, keby cena plynu v budúcnosti obsahovala importnú cenu, náklady na jeho spracovanie a distribúciu a mierny profit. V súčasnosti je cena plynu regulovaná štátom.
SPP plánuje vydať emisiu euroobligácií v nominálnej hodnote 200 mil. dolárov (8,5 mld Sk), pričom tieto prostriedky nebudú určené na investície, ale na rekonštrukciu úverov. Do úvahy prichádzajú dva spôsoby, ako tieto prostriedky získať. Prvým je emisia eurobondov, pri ktorej by však SPP musel počítať s ešte vyššími cenami, ako platil nedávno štát. Lacnejšia by mohla byť cesta sekuritizácie, pri ktorej by SPP presmeroval všetky inkasá do svojej dcérskej spoločnosti a splatenie požičaných peňazí by tak garantoval platbami od odberateľov. SPP má záujem i o vstup do tendra na plynofikáciu Grécka. V prípade víťazstva v súťaži by SPP na projekte participoval s miestnou stavebnou firmou a so silnou spoločnosťou, ktorá by zabezpečila celé finančné krytie výstavby. V priebehu 1-2 mesiacov by mala grécka vláda vypísať tender a jeho víťaz by mal byť známy koncom decembra, prípadne v prvom kvartáli budúceho roku.
