Keď sa kontroverzný umelec Milan Knížák pred niekoľkými týždňami stal novým riaditeľom pražskej Národnej galérie, jednou z najčastejších reakcií českej tlače bolo konštatovanie faktu, že zbierka moderného umenia fungovala takmer bez koncepcie. Za jej bezprízornosť do veľkej miery mohlo doterajšie vedenie Národnej galérie. Nový generálny riaditeľ v júli za riaditeľku Veľtržného paláca vymenoval slovenskú výtvarnú teoretičku, bývalú riaditeľku Považskej galérie umenia v Žiline Katarínu Rusnákovú. „Doktorku Rusnákovú poznám ako schopnú, cieľavedomú ambicióznu riaditeľku žilinskej galérie. Patrí k mladšej generácii, a to je jeden z aspektov, ktoré som privítal. Je oboznámená s českou problematikou a zároveň si od nej udržuje odstup,“ vysvetlil denníku MF Dnes Milan Knížák hneď po jej vymenovaní. S inými kandidátmi ani nerokoval. Prevádzka vo výtvarnom umení v Čechách a na Slovensku je pomerne uzavretým systémom. Jednotlivé inštitúcie - galérie, zberatelia, médiá, aukčné siene sú väčšinou prepojené až priveľmi úzko. Sú medzi nimi väzby, ktoré nemajú nič spoločné s kvalitou alebo problematikou umeleckého diela, skôr s politickými a ekonomickými momentmi. Katarína Rusnáková takýto systém na Slovensku vždy kritizovala. Možno aj preto je oddnes riaditeľkou Zbierky moderného a súčasného umenia vo Veľtržnom paláci.
Za posledné roky sa vo vedení vystriedalo vo Veľtržnom paláci niekoľko riaditeľov. Čím si myslíte, že bude vaša koncepcia lepšia ako ich?
„Predovšetkým budem tvoriť koncepciu v inom kontexte, než jeho predchádzajúci riaditelia. Veľtržný palác nemá v rámci Národnej galérie autonómiu, a preto je veľmi dôležité, kto je jej generálnym riaditeľom a akú má koncepciu. Ambíciou Milana Knížáka je reorganizovať galériu ako celok, aby sa stala funkčnou inštitúciou a ešte viac zvýraznila svoje kvality. Pritom mu veľmi záleží na Veľtržnom paláci.“
V českých médiách sa objavila informácia, že terajší riaditeľ Národnej galérie Milan Knížák vás vymenoval na základe vašej práce v Považskej galérii umenia v Žiline. Vy ste mu tam pripravovali výstavu. Pochádza vaša názorová blízkosť z tých čias?
„V roku 1992 mal Milan Knížák retrospektívnu výstavu v Považskej galérii v Žiline, ktorú mu otvárali manželia Ševčíkovci. S profesorom Knížákom a jeho manželkou som strávila pár dní počas inštalácie. V rozhovoroch o výstave a o všetkom, čo s tým viac či menej súviselo, sme strávili mnoho času. Na veľa zásadných otázok slovenského, českého a euro-amerického umenia sme mali podobné názory.“
Nejde skôr o vzájomnú sympatiu?
„Profesor Knížák ma oslovil, aby som sa prihlásila do konkurzu na miesto riaditeľky Národnej galérie v Prahe, už pred piatimi rokmi. Vtedy som odmietla, zostali sme však v kontakte.“
Prihlásili ste sa aj do konkurzu na miesto riaditeľky Slovenskej národnej galérie, ale napokon ste to vzdali a o dva mesiace ste prijali miesto riaditeľky Veľtržného paláca. Znamená to, že so slovenskými galériami už nechcete nič mať?
„Nepovedala by som, že som to vzdala. Po skúsenostiach s čudným zákulisím zrušeného konkurzu na riaditeľa SNG v decembri 1998 som triezvo odhadla situáciu. Navyše som dostala ponuku z Múzea moderného umenia Nadácie Ludwig vo Viedni, aby som participovala na veľkej výstave stredoeurópskeho umenia Aspekty - Pozície. To bol pre mňa oveľa silnejší profesionálny impulz. Odmietla som aj návrat do galérie v Žiline. Chcela som zostať v slobodnom povolaní.“
Prečo?
„Nezávislosť, možnosť výberu sú úžasné.“
A prečo ste potom prijali ponuku Milana Knížáka?
„Keď som mala takto pekne skoncipovanú svoju budúcnosť, opäť sa ozval profesor Knížák s ponukou miesta riaditeľky Zbierky moderného a súčasného umenia vo Veľtržnom paláci. Po tom, čo sa on stal generálnym riaditeľom, to bola pre mňa veľká profesionálna výzva.“
Českí teoretici umenia funkciu Veľtržného paláca kritizovali. Čo si vy o ňom myslíte?
„Jeho funkcionalistická architektúra ma už pri otváraní paláca očarila. Je mi jasné, že jeho dispozícia pre inštalovanie výstav nie je jednoduchá a treba sa s ňou viac zžívať. Som však presvedčená, že symbióza tejto architektúry a výtvarného umenia je možná.“
Cez leto v ňom prebieha niekoľko výstav. Sú v súlade už s vašou koncepciou?
„Je tam niekoľko zaujímavých výstav, ktoré nemám dôvod meniť. Veď pripraviť komplexne kvalitný výstavný projekt predstavuje niekoľkomesačnú prácu. To nie je lusknutie prstami. K súčasným prioritám patrí nová koncepcia a vzápätí realizácia stálych expozícií.“
Tak ako napokon všetky galérie, má aj Veľtržný palác najväčšie problémy s financiami. Ako to chcete vyriešiť?
„Na túto odpoveď si budete musieť počkať. Práve nastupujem do funkcie.“
Rátate s tým, že dáte v budúcnosti priestor aj slovenským kurátorom a umelcom?
„Dúfam, že poskytnem priestor nielen slovenským, ale aj iným zaujímavým osobnostiam medzinárodnej scény. Snáď budú moje doterajšie i budúce kontakty na prospech pluralitným aktivitám Veľtržného paláca.“
ANDREA PUKOVÁ
