O tom, že Isaac Bashevis Singer vychádzal v bývalom Československu v samizdatoch, som sa dozvedel od priateľov z Bratislavy. V štátnom vydavateľstve vyšli jeho poviedky údajne až koncom osemdesiatych rokov, krátko po tom, čo dostal Nobelovu cenu za literatúru. Odvtedy sa najmä v českých prekladoch objavilo množstvo ďalších Singerových poviedok, noviel, románov, ktoré si podľa mojich informácií našli stálu obec verných čitateľov. Hľadajú v nich stále to isté, napokon, tak ako Singerovi čitatelia kdekoľvek na svete: atmosféru života chasidských obcí v Poľsku, medzivojnovej židovskej Varšavy a života poľských prisťahovalcov v New Yorku. Atmosféru, ktorú dokáže zachytiť práve iba Isaac Bashevis Singer svojím rozprávačským talentom, preslávený svojou jednoduchosťou. Ňou dokáže vystihnúť najskrytejšie zákutia ľudskej duše, pudy, pohnútky mysle a situácie, v ktorých občas - ak nie denne - žijeme všetci. Singer ako keby stále rozprával jeden jediný príbeh, ktorý obývajú stále tie isté postavy, akokoľvek ich mená môžu byť rôzne. Milovník Singera sa oddáva jeho literárnemu štýlu skoro ako nejakej omamnej droge a nutkavo sa k týmto príbehom a ich postavám vracia a túži poznať ich koniec. Singer píše príbehy, ktoré sám prežil. V prvých ťažkých rokoch emigrácie v Spojených štátoch, ešte než sa stal svetovým autorom, sa živil ako pravidelný prispievateľ jidiš novín, do ktorých písal väčšinou poviedky alebo romány na pokračovanie.

Od konca 50. rokov vydal dovedna deväť poviedkových súborov, v ktorých rozvíja nové a nové variácie svojich obvyklých tém a do ktorých sa môžeme ponoriť a vychádzať z nich „očistení ich presvedčivosťou a vnútornou silou,“ ako kedysi napísali v New York Review of Books. Kniha Korunka z peří a jiné povídky po prvý raz vyšla v New Yorku roku 1973. Niektoré z týchto poviedok český a slovenský čitateľ pozná z osemdesiatych rokov, s inými sa stretáva po prvý raz. Aj tak má pocit, akoby jeho hrdinov poznal oddávna: chasidskí rabíni so zbožnými nudnými manželkami, búriaci sa synovia a dcéry, skeptickí varšavskí intelektuáli a ich milenky - krehké bytosti, nadšené revolucionárky alebo odkvitnuté ženy, ktoré poznali priveľa, ale aj tak túžia - ako všetci - po láske. A tí všetci sa pohybujú, modlia, podliehajú skepse, milujú a nenávidia sa vo svete chasidských mestečiek utopených v blate, vo svete intelektuálnych varšavských kaviarní aj v malých bytoch na Lower East Side. Tradičná židovská zbožnosť je v konfrontácii s rodiacimi sa ideológiami dvadsiateho storočia, bojovým ateizmom i okultizmom. Svet Isaaca Bashevisa Singera je o to príťažlivejší, čím viac nás rozprávač presviedča o tom, že on sám sa z neho nikdy nepohol. Prečo doňho tak radi vstupujeme aj my? Určite preto, že je zaujímavý, i smiešny, ale najmä preto, že celé to zdanlivo absurdné ľudské hemženie má v jeho poviedkach napriek všetkému zmysel. O ňom sa síce nikdy výslovne nehovorí, ale miestami preblesne medzi riadkami: ak je na svete vôbec nejaká pravda, je neskutočná a spletitá ako korunka z peria.

SHAIYA ROTHBERG

(Autor je učiteľ, pracuje v Adam Institute v Jeruzaleme)