Dvojčatá Bystroň a Dragovit, synovia staroslovienskeho vladyku Vesena, sa pri hľadaní usadliska na južnom Spiši zastavili pri dvoch skalách čnejúcich uprostred zvlnenej kotliny. Na ľavom vŕšku začal stavať hrad Bystroň a na pravom jeho brat. Jadrom ich neskoršieho krvavého boja sa stala krásna Zorica - zvíťazil Bystroň, Dragovit však presvedčil Zoricu, aby s ním ušla. Rozhnevaný Bystroň preto vypálil bratovo hradisko na kopci, dnes nazývanom Dreveník, ktoré už nikto nikdy neobnovil. Zato z Bystroňovho hradu sa podľa tejto povesti vyvinul dnešný Spišský hrad, rozlohou 4 hektáre jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe. Najstaršia písomná zmienka o hrade je z roku 1120, ako sa dočítame na informačných tabuliach pri vstupe. Kedysi bol sídlom spišského župana - jeho centrom bola kruhovitá obytná veža, z ktorej sa zachovala značná časť. Narodil sa tu Ján Zápoľský, neskorší kráľ Uhorska. V roku 1780 hrad zničil požiar, postupne sa menil na zrúcaninu, až v roku 1970 sa začala jeho konzervácia. Kľukatá, a nie práve najkvalitnejšia cesta na hrad úchvatnou kotlinou poskytuje zážitok sama osebe. Výhľad poteší oko dospelých a pobyt na otvorenom nádvorí s mohutnými vežami je príťažlivý najmä pre deti. Susedný Dreveník je najväčším travertínovým útvarom na Slovensku. Travertín je vápencovitá usadenina, ktorá vzniká pri vodných prameňoch - jeho hrúbka na Dreveníku je až 100 metrov. Okraje vrchu sa rozpadávajú na skalné veže a rokliny, ktorým dali miestni obyvatelia rozprávkové názvy - napríklad Peklo a Kamenný raj. Na Dreveník sa dá dostať náučným chodníkom s dĺžkou asi 15 kilometrov od minerálneho prameňa Sivá Brada (pri ceste z Popradu do Prešova). Neďaleko neho sa nachádza aj prameň známej baldovskej minerálky. Spišský hrad patrí do katastra obce Žehra, ktorá sa môže pochváliť nevšednou pamiatkou. Je ňou Kostol svätého Ducha, ktorý postavili zo spišského travertínu. V interiéri kostola sa zachovali stredoveké nástenné maľby, ktoré vynikajú umeleckou kvalitou a žánrovou pestrosťou. (lin)