psychologický portrét juhoslovanského vodcu, od ktorého sa očakáva takéto veľkolepé gesto, píšu belehradskí psychológovia a psychiatri v najnovšom čísle opozičného juhoslovanského týždenníka Nedeljne ilustrovane novine (NIN). „Čím je nejaký vodca autoritatívnejší a despotickejší, o to ťažšie sa vzdáva svojho postavenia,“ tvrdí Žarko Trebješanin, profesor psychológie na Belehradskej univerzite. „V našom prípade je však problém zložitejší, pretože Miloševičovým odchodom by sa stokrát zvýšila možnosť jeho predvolania pred súdny tribunál v Haagu. V prípade juhoslovanského prezidenta teda nejde iba o slepú obranu moci, ale aj o obranu jeho vlastného života,“ dodal psychológ. „Problém nespočíva v tom, že keď tyrani prichádzajú o moc, prichádzajú zároveň aj o hlavu, ale v tom, že ide o vodcov s charizmou ‘spasiteľov národa‘, ktorí si nevedia predstaviť návrat do úlohy obyčajného smrteľníka, teda radového občana, ktorý ide napríklad na trh alebo sa s vnukom prechádza v parku,“ konštatuje Trebješanin. Pesimistický názor zastáva aj Bora Kuzmanovič, profesor sociálnej psychológie na Belehradskej univerzite, ktorý pre NIN uvádza: „Rezignácia by pre Miloševiča bola rovnako tragická, ako keby ste maliarovi zakázali maľovať alebo hudobníkovi hrať na jeho nástroji.“ Profesor Jovan Marič, šéf katedry psychológie na lekárskej fakulte v Belehrade, je vo svojich vyjadreniach ešte tvrdší: „Som pevne presvedčený, že Miloševič ani neuvažuje o prípadnej rezignácii - štruktúra jeho osobnosti je natoľko vybudovaná, že by skôr spáchal samovraždu, ako odstúpil. Okrem toho Miloševič ako diktátor má absolútnu moc a keď si spomenieme na ľudovú múdrosť, ktorá vraví, že každá moc kazí osobnosť - potom ju absolútna moc kazí absolutne,“ domnieva sa Marič. Ako ďalej uvádza, Miloševič mal dosť času nato, aby vybudoval taký systém vládnutia, v ktorom mu nikto nie je schopný povedať nič nepríjemné. Preto Marič verí, že Miloševič nedostáva všetky relevantné informácie. „O Stalinovi, ktorý mal rovnaký systém rozdelenia moci, sa traduje, že keď zomrel, nikto sa mu neopovážil oznámiť túto nepríjemnú skutočnosť.“

Podľa Mariča narcisoidný typ, akým je Miloševič - ináč v horoskope lev, neuznáva prehry. Preto si zvykol na volebnú zlodejinu a podobné situácie v ktorých sám rozhoduje o víťazstvách. „Neuveriteľne sa podobá despotovi z anekdoty, podľa ktorej raz domáci pán rezervoval preňho čestné miesto pri stole a privítal ho slovami: ‘Nech sa páči, sadnite si za vrch stola!‘ Hosť-despota mu odpovedá: ‘Nebudeš mi ty určovať, kde je vrch stola - tam, kde si ja sadnem, tam je vrch stola!!!‘ Podobne aj Miloševič určuje kde, akým spôsobom a ako dlho bude vládnuť,“ konštatuje na záver Marič.