Už je tu zase Suchý. Aha, prišiel Žaluď, šepkali si návštevníci bratislavskej kaviarne Sibyla v stredu večer pred desiatou hodinou, keď sa v jej blízkosti usiloval zaparkovať svoje Ferrari Peter Steinhübel. Jeho osobný strážca vystúpil z auta a začal usmerňovať okoloidúce autá, aby jeho boss mohol pohodlne zaparkovať. „Čau, maličká. Na koho čakáš?“ prihovoril sa Steinhübel sedemnásťročnej dievčine, pohladil ju po temene hlavy a pleciach. Zjavne čakal na to, že dievča zaberie. Keď sa tak nestalo, obrátil sa na redaktora SME a roztrpčene riekol: „Počúvaj, zase ste v novinách písali blbosti, že to Ferrari stálo 14 miliónov. Akých 14 miliónov. Keď mi niekto, kto to napísal, dá za to auto 12 miliónov, tak si ho môže zobrať,“ hneval sa Steinhübel. Napokon mávol rukou a dodal: „Kašlem na to, aj tak sa v novinách píšu blbosti.“ Prisadol si k dvom dievčatám popíjajúcim kolu a začal sa venovať tomu, po čo vlastne do centra Bratislavy prišiel. V meste ho ľudia vídali často. V stredu však naposledy. „Nebol to nejaký vekslácky boss, ako sa to snažili niektorí ľudia či médiá verejnosti nahovoriť,“ povedal pre SME Dano Junas o Steinhübelovi. Poznal sa s ním niekoľko rokov, hoci ich kontakty boli skôr podnikateľské. „Keď som potreboval finančnú pomoc pri koncertoch pre deti z detských domovov alebo pri tvorbe televízneho Triangla, obrátil som sa aj na Petra Steinhübela,“ spomínal spevák a podnikateľ. Správu o vražde Žaluďa spočiatku považoval za novinársku kačicu. Viacerí ľudia, ktorí Steinhübela poznali, skutočne neverili, že sa šiesty pokus zavraždiť ho podaril. Krátko po prvom atentáte na Steinhübela pred piatimi rokmi sa zdal ako neohroziteľný muž aj redaktorom týždenníka Plus 7 dní, ktorí s ním strávili noc v jeho obľúbenom Queen‘s Pube. Tam mu o rok neskôr vybuchla v aute nálož. Žaluď vtedy pil vodku, ochotne sa bavil s novinármi i pózoval s priateľmi pred fotoobjektívom. Pred odchodom domov však zdôraznil, že jeho fotografie sa nesmú zjaviť v žiadnom médiu. Neobjavili sa. Vlastimil Vicen, ktorý sa mal s Petrom Steinhübelom takisto poznať, nechcel našej redakcii k tomu nič povedať. „Počul som o vražde, ale telefonicky sa s vami baviť nebudem,“ zdôraznil. Podobne reagovali aj osobnosti zo sveta showbiznisu. Ľudia z tímu ceny Grammy však potvrdili, že aj tento podnik v tomto roku Steinhübel sponzoroval. Iný človek si spomenul, ako Žaluď pred revolúciou postával s ďalšími vekslákmi pred hotelom Kyjev. Naposledy ho široká verejnosť videla na súťaži Eurotel Elite Model Look. V sprievode ochrankárov v Mercedesoch vraj vtedy na červenom Ferrari sprevádzal mladé modelky až priamo k hotelu. Pred niekoľkými dňami sa so Steinhübelom až dva razy náhodne stretol šéfredaktor týždenníka Domino Fórum Štefan Hríb. Prvýkrát v holičstve a potom na ulici. Vyrastali spolu na jednom z petržalských sídlisk, hrali futbal a kradli ako deti marhule. „On sa potom zo skupiny nášho dvora vyčlenil, začal vykrádať autá, dokonca sme ho raz zazreli v takej tej zvláštnej relácii Federálna kriminálna ústredňa pátra,“ spomína Hríb. „Ukazovali sme si vtedy prstom - ajhľa, veď to je Peter!“ Po tomto Steinhübelovom zviditeľnení v socialistickej televízii sa paradoxne Hríb na dvore vypytoval Žaluďa na to, čo je vlastne zmyslom života. „Fakt sme riešili také otázky, čo je dosť šokujúce pri jeho spôsobe života. Pýtal som sa ho, či to je všetko, mať mladé baby a dobré autá, a on mi už vtedy hovoril, že nevie, že asi ani nie,“ hovorí dnes Hríb. V holičstve sa šéfredaktor minulý týždeň Žaluďa napoly zo žartu spýtal, či by neprišiel do televíznej relácie V sieti. „Pýtal sa, o čom by sme sa zhovárali - o tom, čo robíš, odpovedal som. Všetci sa v tom holičstve, vrátane Petra, smiali.“ V pondelok si potom Žaluď od Hríba vypýtal vizitku. Zavolať mu však nestihol. „Možno si dnes ľudia hovoria, že si to zaslúži a možno aj majú pravdu, ale napriek tomu je mi ho ľúto,“ uzavrel spomínanie Hríb.
(pt, dam)
