Napriek silnej konkurencii nových médií prežívajú hrubé romány v súčasnej americkej literatúre mohutný revival. Všeobecná kríza 80. rokov, ktorú v próze asi najlepšie vystihujú Carverove minimalistické poviedky, vytlačila čítanie kníh do úzadia. Až 90. roky priniesli všeobecný rast a nová generácia bohatých yuppies aj ekonomicky silnejších pracujúcich Američanov má vo voľnom čase viac času čítať. Takí rozmanití autori ako Pynchon, Stephenson či Wolfe vydávajú romány s dĺžkou 500, či dokonca až 800 strán, a tie sa stávajú nielen literárnymi udalosťami pre odbornú kritiku, ale aj komerčnými bestsellermi. Päťstostranový román Psychiatr od mladého newyorského spisovateľa Caleba Carra (1955) je v mnohých črtách pre americkú prózu 90. rokov typický. Carr predstavuje nový druh amerických spisovateľov, tvoriacich ďalšiu vlnu literárneho postmodernizmu. Je erudovaným historikom a vydal už dve populárno-vedecké knihy. Zároveň je nezvyčajne literárne vzdelaný a vo vlastnom písaní neustále priznane aj nepriznane komunikuje s inými vedeckými a umeleckými textami. A čo je pre jeho knihu asi najtypickejšie: vynikajúco ovláda zákonitosti populárnej literatúry. Kniha Psychiatr určite patrí do žánru detektívky, lenže keby jej kriminálnu zápletku suchopárne zoštylizoval McBain, stala by sa prepadákom. Psychiatr je totiž predovšetkým historický román o New Yorku v roku 1896 a o celej epoche fin de siecle v metropole Ameriky a v jej okolí. Ide teda o ďalší z pokusov čo najkomplexnejšie literárne zmapovať jedno obdobie novodobej americkej histórie. Dôležitou postavou knihy je napríklad aj budúci prezident Theodore Roosevelt, v tom čase šéf newyorskej polície, pričom Carrova fikcia má reálny základ v dobových dokumentoch. Román Psychiatr je aj psychologický thriller z obdobia tesne pred nástupom psychoanalýzy, plný citácií na dobové psychatrické príručky o zločincoch. Dá sa čítať ako topografia veľkomesta, vedecká práca o dejinách masových vrážd a takisto ako história detektívneho vyšetrovania v 19. storočí. Zdá sa to neuveriteľné, ale ešte pred sto rokmi narážali priekopníci exaktného určovania duševnej spôsobilosti páchateľov na tvrdý odpor väzenských byrokratov. Napríklad aj daktyloskopia (snímanie odtlačkov prstov) patrila vo vtedajšej kriminalistike k veľmi ťažko presadzovaným novým metódam policajného pátrania. Carr šiel pri prípravách na svoj veľký americký román ešte ďalej - naštudoval si dokonca materiály o newyorských reštauráciách danej doby a v románe podrobne predstavil jedálne lístky, stravovacie zvyklosti aj mnoho iných detailov. Kniha Psychiatr je tak vynikajúcim príkladom prózy s vysokou informačnou hodnotou, čo je pre súčasnú americkú literárnu kritiku čoraz dôležitejšie kritérium. Románom o nástupe moderny sa tak spisovateľ zaradil medzi špičkových postmodernistov. Svoj uhol pohľadu na americkú históriu podal cez prizmu masového zločinu, aby sa tak pokúsil zaplniť ďalšie prázdne miesto v mozaike identity súčasnej americkej superkultúry. Samozrejme, trojuholník hlavných postáv vyšetrovateľov možno považovať za klišé žánru, ale aj toho si je Carr vedomý, a tak pochybujúcu Saru ozvláštni tak, že z nej spraví historickú prvú ženu v newyorskom policajnom zbore. Taktiež niektoré dlhé vnútorné monológy ja-rozprávača novinára Johna Moora občas skĺzajú do lacných efektov, ako vždy, keď sa hrôza viac opisuje, než deje. Na ďalšej strane však spisovateľ čitateľskú pozornosť opäť strhne naplno. Vynikajúco vykreslené prostredie New Yorku, desivá atmosféra, úžasne gradované napätie, ale v neposlednom rade aj kvalitný preklad robia z románu Psychiatr knihu, ktorú počas tohto leta ešte jednoducho musíte stihnúť prečítať. MICHAL HVORECKÝ

(Autor je spisovateľ a publicista)