Nevidíme, aký je štadión majestátny a veľkolepý, čistučký a udržiavaný, ako presne sú nalinkované čiary a pevne napnuté siete na bránkach, ako malebne je vysypaná bežecká trať alebo cyklistický okruh. Mal som niekoľkokrát v živote príležitosť ocitnúť sa na prázdnom štadióne. Postavil som sa, ľudsky maličký, zoči-voči tej stavbe a cítil som sa ako prváčik v školskej telocvični. Až po veľmi dlhej dobe citového pohnutia a strachu som sa odvážil stúpiť na trávnik (ak to bol futbalový štadión). A ak to bol hokejový štadión, ľadu som sa ani neodvážil dotknúť. Štadión nie je nikdy celkom opustený. Vždy sa na ňom ktosi motá. Keď nikto iný, tak človek, ktorého som si nazval domovník štadióna. Neviem si predstaviť krajšie povolanie, ako byť domovníkom štadióna! A pretože ho už v živote nedosiahnem, aspoň sa z času na čas postavím na prázdny štadión.