Keď sa v máji tohto roku komisia výtvarníctva Štátneho fondu kultúry (ŠFK) Pro Slovakia jednomyseľne rozhodla prideliť všetky svoje tohtoročné prostriedky (1,5 mil. Sk) jedinému projektu - časopisu Výtvarný život, považovalo sa to všeobecne za optimálne riešenie. Z vôle predošlej moci totiž tento časopis s vyše štyridsaťročnou tradíciou prestal v roku 1995 vychádzať - Slovenská výtvarná únia (SVÚ), ktorá je v zmysle svojho štatútu jeho vydavateľom, nedostala odvtedy z ministerstva kultúry žiadne financie. Spomenuté rozhodnutie Pro Slovakie položilo základ k náprave absurdného stavu, akým bola niekoľkoročná absencia periodika pre výtvarné umenie. Po zhruba troch mesiacoch sa však situácia vrátila takmer na začiatok a osud časopisu je stále nejasný. Komplikovaný proces jeho obnovy, sprevádzaný často protichodnými informáciami, sa momentálne zasekol na otázke osoby šéfredaktora. Pevným bodom v spleti skresľujúcich informácií je licencia na časopis, ktorú vlastní SVÚ. O tom, ako hodnotí doterajšiu komplikovanú revitalizáciu Výtvarného života, sme sa rozprávali s predsedníčkou Slovenskej výtvarnej únie Elenou Károvou.
Čo obsahovalo rozhodnutie komisie výtvarníctva Pro Slovakie o udelení grantu?
„Odôvodnenie, že bude slúžiť celej výtvarníckej obci ako jej jediné periodikum, i požiadavku okamžitého znovuzaloženia redakcie vypísaním konkurzu na miesto šéfredaktora.“
Pripomeňme si chronológiu ďalšieho postupu.
„Únia v zmysle zákona o verejnom obstarávaní urýchlene ešte v máji vypísala výberové konanie a zostavila komisiu, ktorej zloženie schválil 15. júna náš najvyšší orgán - Rada SVÚ.“
Aké bolo zloženie komisie?
„Mala jedenásť členov, ktorí spĺňali odborné kritériá a zastupovali široké profesné i inštitucionálne spektrum. Predsedníčkou bola K. Bajcurová (SNG), členmi S. Hroncová (šéfredaktorka Divadla v medzičase), L. Jergušová-Vydarená (predsedníčka Dozornej rady SVÚ), K. Rusnáková (výtvarná teoretička), A. Sigetová, T. Baník (UBS), B. Rezník (vyšší radca pre výtvarné umenie MK SR), M. Kellenberger (SVS), D. Králik (STU), I. Imro (podpredseda SVÚ) a ja. Zástupca VŠVU sa ospravedlnil a zástupca komisie pre výtvarníctvo ŠFK Pro Slovakia sa nedostavil.“
Práve neúčasť zástupcu Pro Slovakie časť výtvarnej obce kritizovala.
„Rada únie sa z hľadiska možnosti stretu záujmu zaoberala otázkou, či majú tí, ktorí pridelili grant, byť aj v komisii na výber šéfredaktora. Nakoniec ako najvyšší orgán odporučila, aby zástupca komisie výtvarníctva Pro Slovakie nebol členom, ale len pozorovateľom.“
Aké boli hlavné kritériá rozhodovania pri výbere šéfredaktora?
„Súťažné podmienky vychádzali z mnohoročnej kvalitnej tradície Výtvarného života, rešpektujúc jeho základné poslanie - vytvoriť zjednocujúcu platformu na prezentáciu širokého názorového spektra súčasného slovenského výtvarného umenia. V zmysle súťažných podmienok musí táto revue a mienkotvorné periodikum plniť aj úlohu dokumentu aktivít a informácií pre celú oblasť výtvarného umenia i jeho presahových disciplín, čím by časopis prevzal aj úlohu nášho spravodaja - Výtvarníckych novín, a teda ušetril prostriedky na jeho vydávanie. Výberová komisia si uvedomovala alarmujúcu skutočnosť, že celá jedna etapa v slovenskom výtvarnom umení nebola systémovo zaznamenaná aj pre absenciu odborného periodika. Preto kládla mimoriadny dôraz na splnenie základnej podmienky vytvoriť z časopisu plnohodnotnú platformu na záznam doby.“
Komisia sa 17. júna rozhodla pre projekt Hany Vaškovičovej.
„Rozhodnutie bolo formulované ako víťazný návrh s podmienkami, ďalšie poradie nebolo určené, keďže ostatné projekty nezískali ani jeden hlas.“
Po mesiaci však komisia skonštatovala, že H. Vaškovičová nesplnila uložené ani pôvodné súťažné podmienky.
„Bolo treba dopracovať resp. predložiť konkrétnejšie predstavy hlavne o tom, ako si predstavuje druhú, informačnú časť časopisu, ako aj ujasniť niektoré technické otázky. To boli tzv. uložené podmienky. Vyšla však najavo i skutočnosť, že niektoré fakty uvedené v súťažnom návrhu a podmieňujúce jeho umiestnenie, neboli autorkou dodržané. A tak komisia rozhodla, že konanie na miesto šéfredaktora bolo neúspešné.“
Objavili sa hlasy, že SVÚ tento stav vyhovuje.
„Únia ako vydavateľ dôsledne pripravila podmienky pre priebeh výberového konania. Tam sa právo každého vypisovateľa konkurzu končí. Výsledok konania, nakoniec neúspešného, bol slobodným rozhodnutím jedenástich členov komisie. Preto uvažovať v limitoch vyhovuje - nevyhovuje, je v tomto prípade nemožné.“
Odznel aj názor, že SVÚ by mala byť zbavená vydávania Výtvarného života.
„Legitímnou cestou by to určite nešlo. Únia je vydavateľom Výtvarného života v zmysle svojho štatútu. Len Rada SVÚ môže rozhodnúť o tom, že sa vzdáva tejto ochrannej známky.“
Čo ďalej?
„Vypísanie nového konkurzu vyžaduje podľa zákona minimálne šesť týždňov, vzhľadom na dovolenkové obdobie Rada SVÚ, ktorá musí schváliť novú komisiu, teraz nezasadá, čas tlačí. Únia preto navrhuje dva varianty riešenia. Prvým je vypísanie nového konania v septembri s tým, že uzavrie zmluvu s Pro Slovakiou na vydanie len jedného čísla časopisu, bude požadovať iba štvrtinu pridelenej sumy a zvyšok by Pro Slovakia rozdelila na iné projekty. Druhou možnosťou je okamžité vrátenie celého grantu, pričom únia si nenárokuje náhradu doterajších nákladov spojených s prípravou vydávania časopisu.“
Ku ktorému riešeniu sa prikláňate vy osobne?
„Vzhľadom na záväzok SVÚ voči celej výtvarníckej obci, ktorá netrpezlivo čaká na svoje periodikum, jednoznačne k prvému.“
Aký máte pocit z doterajšieho konania SVÚ v „kauze“ Výtvarný život?
„Absolútne zodpovedný.“
ALEXANDER BALOGH
