Spomeniete si ešte na skupinu Puhdys? Firma BMG na ňu nezabudla a vydala kompilačné CD k tridsiatemu výročiu stále existujúcej skupiny. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch mala rocková scéna každej krajiny východného bloku svoje superstars. V Maďarsku to bola poprocková Omega (tá je, mimochodom, dodnes schopná vypredať budapeštiansky Népstadión), džezrockoví Locomotiv GT, ktorí ako jediní z Východu aspoň čiastočne prenikli aj na Západ, alebo Piramis. V Poľsku, kde bola rocková muzika najďalej, to boli Czieslaw Niemen, SBB či progresívna skupina Maanam, v Československu Karel Gott či Michal David a v NDR jednoznačne dominovali Puhdys. Deväťkrát sa stali skupinou roka, viedli v štátnej rozhlasovej hitparáde. Odohrali stovky koncertov nielen vo východnej časti Nemecka, ale aj v Sovietskom zväze, na Kube a občas aj v Československu. Okrem toho Puhdys získali množstvo umeleckých cien, vypredali štadión pre 80 000 fanúšikov v Berlíne, vydali niekoľko desiatok albumov, z ktorých celý rad je zlatých, niektoré z nich v minulých rokoch vydal aj český Supraphon. Tak a toto sú fakty, ktoré poskytovala vtedajšia tlač a vtedajšie štátne umelecké agentúry. Ale o čom svedčí reč tejto skupiny? Puhdys sú jednoznačne produktom svojej doby, času vlády jednej strany a umeleckej kombinácie dvoch úplne odlišných kultúr. Domácej nemeckej a umelo implantovanej ruskej. Táto mutácia priniesla unikátne záležitosti - ako napríklad autá Trabant a Wartburg, show Ein Kessel Buntes a aj skupinu Puhdys. Skupinu založil v roku 1969 Dieter Birr (spevák a gitarista), Dieter Hertrampf (gitara, spev), Peter Meyer (klávesy), Harry Jeske (basová gitara, neskôr ho nahradil Peter Rasym) a Günter Wosylus (bicie) a časom aj Klaus Scharfschwerdt. Hneď s prvým singlom zaznamenali prvé miesto v hitparáde. Potom nasledovali ďalšie a ďalšie triumfy. Popularita skupiny však nikdy nepresiahla hranice NDR a Puhdys zaznamenali iba marginálne úspechy v ostatných nemecky hovoriacich krajinách a vôbec žiadne na Západe. Po vypočutí tohto albumu je jasné prečo. Hudba Puhdys je klasickým produktom východného Nemecka, ktoré s masívnou podporou komunistami ovládaných médií a jednoznačnou orientáciou na východonemecký vkus ľahko dobýval domácu scénu. Niežeby skupine chýbali muzikantské a tvorivé schopnosti. Niektoré melodické nápady na cédečku k tridsiatym narodeninám nie sú až také strašné, ale ako celok pôsobí pre dnešného poslucháča ťažkopádne. Najmä nové piesne z deväťdesiatych rokov sa dajú počúvať iba s veľkým sebazaprením. Hádam aj preto, že Puhdys sa dnes znižujú k tomu, aby písali hymny pre fanúšikov futbalového tímu Hansa Rostock alebo hokejových Berliner Eisbären - ich dnešná hudba má totiž k bezduchým futbalovým hymnám najbližšie. Hudobná hodnota albumu teda nie je veľká, možno niektoré piesne zo sedemdesiatych rokov znesú prísnejšie ohodnotenie, inak je to produkt Made in DDR. Fanúšikovia Puhdys môžu cítiť ľútosť, že sa na výbere neobjavujú hity Hiroshima, Computer Karriere či Heiss Wie Schnee, a zo zvyšku sa môžu radovať. Tí, čo si pamätajú Puhdys zo starých čias, si s týmto albumom môžu zaspomínať. Pre bežného poslucháča je toto CD nudné a nestráviteľné. Je to výpoveď o dobe, v ktorej väčšina piesní v NDR vznikla. Nič viac a nič menej. JAROSLAV LAUR
(Autor je hudobný publicista)
