Šesťdesiattriročný spisovateľ Ken Kesey opäť vyráža na svoj veľký britský trip

Ken Kesey klikne na myš a spokojne sa usmeje, keď na obrazovke počítača naskočí amatérsky vyrobený filmový záznam legendárneho beatnického autobusového výletu naprieč Amerikou z roku 1964. Kesey, už dávno slávny autor románu Vyhoďme ho z kola von, vtedy zorganizoval svojich kumpánov do skupiny Merry Pranksters a spanilou jazdou po štátoch - za občasného konzumovania svojich dávok LSD - hrubo podškrtol éru beatnikov, aby potom odovzdal štafetu kvetinovým deťom hippies. A teraz vyráža šesťdesiattriročný Kesey opäť. „Ako hovoril Jerry Garcia, kým privedieme dievčatá do varu, šesťdesiate roky sa nekončia,“ usmieva sa Kesey. Tentoraz to nebude Amerika, ale Veľká Británia. Cez víkend sa tak Kesey a spol. natlačili v Brightone do autobusu s názvom Púť za Merlinom a so sedemnástimi zastávkami chcú obísť do konca augusta Albion. Zlatým „slnečným“ bodom celej šnúry, ktorá zahŕňa aj známe Stonehenge, bude vystúpenie práve v deň zatmenia Slnka, teda 11. augusta, a to presne o 11.11 h anglického času, v scenérii prírodného divadla Minack Theatre, s výhľadom na Atlantik, na jeho skalnatom pobreží neďaleko miesta, ktoré nazývajú Koniec sveta. Oblečení do vriec na cibuľu, ktoré majú pripomínať krúžkové brnenie, tam Kesey a Pranksters zahrajú svoju verziu príbehov rytierov od okrúhleho stola. Pomáhať im pritom bude aj Hromová mašina, známa to rekvizita z niekdajších koncertov skupiny Grateful Dead. Tento nástroj v sebe spája gitaru, fender, piano, mixážny pult a dymstroj. „S autobusom sa tam asi nedostaneme, ale túto vecičku tam mať určite budeme,“ hovorí Kesey a púšťa si klipy. Pri dvoch monitoroch, na ktorých edituje záznam z roku 1964, Keseyho aj dnes vzrušuje prúd vedomia rapovo bublajúceho a bľabotajúceho vodiča Neala Cassadyho. „Niečo z Cassadyho stále tento národ vedie k tomu, aby sa ľudia hýbali z miesta na miesto a stretávali sa,“ krúti Kesey hlavou, akoby sám neveril. Na zázname sleduje, ako Cassady, ktorého nesmrteľne zobrazil Jack Kerouac v románe Na ceste, občas vstáva a odchádza od volantu, aby nechal na vozidle výber cesty americkou púšťou. „Bol stelesnením tej doby, tých dávno zašlých čias,“ hovorí Kesey. V roku 1964 vyrazili na cestu v čase, keď národ stále ešte smútil za prezidentom Kennedym. Kesey práve dokončil knihu Tak mi niekedy napadá. Doba však predsa len pokročila. Svoj tohtoročný výlet absolvujú v aute, ktoré je vybavené malým rozhlasovým vysielačom. Z neho bude Kesey hrať a prehovárať k okolitým vodičom, čo si podľa blikajúceho upozornenia na autobuse preladia na stanicu KBUZ Radio. „A je iba otázkou času, kedy bude technicky možné takto prevádzkovať aj pirátsku televíznu stanicu,“ teší sa Kesey. Obľúbil si aj internet, pretože jeho prostredníctvom možno obísť klasické nakladateľstvá. Spoločnosť Cafe Productions Limited of London pripravuje pre televíznu stanicu Channel 4 strihový dokument z oboch Keseyho spanilých výprav. Mal by sa volať Tripping. Aj keď Keseymu by sa vraj viac než táto slovná hračka s dvojakým významom slova trip - výlet, výprava, ale aj drogový večierok - páčil názov: Srandisti hľadajú pohodové miesto.