ale aj východné Slovensko. Nedávno sa vrátil z Kosova a včera bol jedným z hostí humanitárnej kampane slovenských novinárov Pomoc pre Kosovo.
Konto pomoci vašej nadácie pre Kosovo už dávno prekročilo hranicu 55 miliónov korún. Dnes má v Prištine vlastnú kanceláriu, ktorá koordinuje pomoc. Ako sa vám to podarilo?
„My sme začali zbierať už vlani na jeseň. Do februára-marca tohto roku sme však zozbierali iba niečo okolo milióna. Hlavný nárast bol v čase naväčšieho exodu. Z vyzbieraných peňazí sa však už 40 miliónov premenilo na konkrétnu pomoc.“
Pomoc pre Kosovo vo forme miliárd dolárov prisľúbili najbohatšie štáty sveta. Majú vôbec zmysel podobné zbierky v Čechách alebo na Slovensku?
„Áno, a presviedča ma o tom skúsenosť z Bosny, kde tiež išli miliardy a aj tak sa prostredníctvom našich peňazí podarilo spraviť kus práce. Od roku 1996 sa nám podarilo získať dokonca oficiálne prostriedky zo štátnej pomoci ČR, prostredníctvom ktorých sme opravili asi 70 domov v odľahlejších oblastiach. A boli sme tam dlho ako jediní. Ak uvidím, že sa v Kosove začnú opravovať vo veľkom domy, tak skutočne uverím, že prišli peniaze z EÚ. Ale bojím sa, že skôr ako na budúci rok to aj tak nebude. Peniaze od únie síce sú, ale zatiaľ len na kontách v bankách.“
Kde je teda pomoc najnutnejšia?
„UNICEF, ktorý v Kosove koordinuje humanitárnu pomoc pre školy, zúfalo volá o pomoc. V školách totiž nájdu prístrešie aj tí, ktorým sa do zimy nepodarí opraviť si vlastné domy. Sú školy, ktoré boli zrovnané so zemou, ale aj stredne zničené, na ktorých opravu je potrebných pár stotisíc korún. A každá znamená ďalší školský rok pre niekoľko stoviek detí. My sme si trebárs vzali tri školy, Briti majú päť, Švajčiari dvadsať a vy zo Slovenska jednu. Minulý týždeň, keď som bol v Kosove, však ešte stále polovica kosovských škôl nemala svojho patróna. A zima sa nezadržateľne blíži.“
JURAJ KITTLER
