zbrane. Dobrou správou je, že dokonca i teraz, keď indické letectvo zostrelilo pakistanské lietadlo pobrežnej stráže, pričom zabilo všetkých 16 ľudí na jeho palube, je možnosť jadrovej vojny medzi Indiou a Pakistanom zrejme menšia než jedna ku piatim. Zlou správou je, že táto šanca je desaťkrát väčšia, než keby sa podobný pohraničný incident udial pred 16 mesiacmi, teda pred prvými priznanými jadrovými testami Indie a Pakistanu.
Obidve krajiny boli dlho „na pokraji“ štatútu jadrových mocností - všetky komponenty pre nukleárne zbrane mali, a mali ich pripravené na rýchlu kompletizáciu v prípade naliehavosti. Ich testovanie však rapídne zhoršilo psychologické a strategické prostredie oblasti. Za posledných 50 rokov sme videli mnohokrát prepuknúť šialenstvo podobné tomuto kolu šarvátok, ktoré sa začalo na jar, keď Pakistanci vyslali asi 1000 vojakov prestrojených za gerily do Indiou kontrolovanej časti spornej provincie Kašmír. Napätie eskalovalo do bodu, keď došlo k zostreleniu indických stíhačiek, potom sa zdalo, že poníženým stiahnutím sa Pakistanu sa všetko skončilo. Neskončilo sa.
Vnútropolitické úvahy naďalej nútia obidve vlády k provokačným aktom, ako sú obnovené útoky „gerily“ na pozície indickej armády v Kašmíre (pakistanský premiér Naváz Šaríf si doma vyslúžil ostrú kritiku za stiahnutie vojakov) a najnovšie zostrelenie pakistanského lietadla (indický premiér Atal Bihárí Vádžpejí má pred sebou jesenné voľby a ultraasertívna zahraničná politika skvele ladí s jeho prirodzenou povahou hinduistického nacionalistu). Už to však nie je stará známa hra. V tejto chvíli obidva generálne štáby zápasia s klasickou nukleárnou dilemou: „použiť ich, alebo stratiť“. Žiadna strana nechce veľkú vojnu, ani nie je presvedčená, že k nej dôjde. Ak sa tak stane, pomerne malý počet jadrových rakiet na obidvoch stranách je pri prekvapujúcom útoku druhej strany totálne zraniteľný - prvý úder, ak uspeje, zanechá obeť úplne bezbrannú proti následnému jadrovému vydieraniu.
Keďže obidve strany rozumejú tejto logike, obidve zotrvávajú v stave „výstrahy pred úderom“. Sú pripravené odpáliť svoje jadrové zbrane pri prvom náznaku útoku, aby o ne snáď pri zaváhaní neprišli. Je to veľmi nebezpečné, hrozba visí na vlásku a je pre subkontinent rovnako desivá ako bola kubánska kríza v roku 1962 pre Severnú Ameriku a Európu. Treba dodať, že väčšia vina leží na Indoch. Nacionalistická vláda hinduistov vlani vyhlásila, že jadrové testy, ktoré vyvolali reakciu v podobe testov Pakistanu, neboli mienené ako hrozba Pakistanu, ale len na odstrašenie Číny, bola to však priehľadná lož. O čo skutočne pri testoch išlo, ako to ukázala nadšená reakcia indických nacionalistických politikov i médií, bolo národné sebapresadzovanie. Cenou testov, ktorá až teraz dopadá na Indov, bolo ohrozenie, ktoré predtým poznali len veľké mocnosti. Skutočne, po prvý raz za 52 rokov problematických vzťahov s Pakistanom je technický možné, že India prehrá svoju vojnu so susedom - ak sa Pakistančanom podarí vypáliť svoje jadrové zbrane prvým.
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
