ť príbeh.“

(Alfred Hitchcock)

Bol to muž, ktorého podpis pod filmom bol natoľko svojbytný, že sa nedal prehliadnuť ani v časoch, keď star-systém a jeho predstavitelia odsúvali osobnosť režiséra do úzadia. Bol mužom, ktorý z temných hlbín ľudskej psychiky vyvolal Normana Batesa, umelec, ktorého fantázia zobudila Marnie Edgarovú i dosiaľ spiacich vtákov. Alfred Hitchcock bol bytostným pozorovateľom, pred ktorého oknom do dvora sa odvíjali strhujúce príbehy. Vždy o sebe tvrdil, že je filmárom, ktorý chce predovšetkým zabávať publikum. Možno aj preto ho niektorí kritici odpisovali ako zabávača obecenstva a neprávom degradovali ako filmového umelca. Napriek rôznym polemickým ohlasom však presvedčivo zvíťazil na mieste rozhodujúcom - u filmového diváka. Sugestívnosť Hitchcockových thrillerov spočíva v tom, že divák ľahko uverí, že hrôzy na plátne sa môžu stať i jemu. Komukoľvek z nás, obvykle vo chvíli, keď to najmenej čakáme. „Sú to sny v bdelom stave,“ zvykol občas hovorievať režisér o svojich filmoch, ktorým síce pribúdajú roky, no nikdy nezostarnú. Možno i preto sú napínavé aj pri ďalšom premietaní. Divák už síce vie, čo ho čaká, ale identifikácia s hlavnou postavou a jej príbehom je taká silná, že znovu je nezadržateľne vtiahnutý do deja. „Filmový hrdina sa musí stať vaším bratom alebo vaším nepriateľom, len vtedy je film vydarený,“ tvrdil A. Hitchcock, ktorého storočnicu si dnes pripomína celý kultúrny svet. Stane sa tak i na 52. ročníku filmového festivalu vo švajčiarskom Locarne, kde dnes po prvýkrát uvedú zrenovovanú verziu hororu Vtáci. Na vynovení tohto filmu pracovalo pätnásť expertov zo spoločnosti Universal Studios celých osem mesiacov, pričom vylepšili farbu a ostrosť obrazu. Film predstaví 71-ročná herečka Tippi Hedrenová, ktorá v ňom v roku 1963 stvárnila hlavnú ženskú postavu. Časopis Sight and Sound zase pri storočnici uverejnil najlepší Hitchcockov film, ktorý vyberali najpopulárnejší svetoví režiséri. Väčšina opýtaných režisérov, vrátane hollywoodskeho M. Scorseseho či Austrálčana B. Luhrmanna, sa pri udeľovaní prvenstva zhodla na neprekonateľnom horore Psycho (dnes o 22.55 h ho odvysiela aj TV Markíza). Hrôzostrašný príbeh Normana Batesa a jeho „matky“, ktorí spoločne žijú v starom moteli a dlhé chvíle si krátia brutálnymi vraždami, sa stal podľa slov vydavateľa časopisu Nicka Jamesa v 60. rokoch priekopníckym filmom. I sám Hitchcock po jeho premiére spokojne povedal: „V Psychu som mal divákov vo svojej moci tak, akoby som hral na organ.“ Na druhé miesto sa po hororovej klasike dostala kriminálna dráma Vertigo (1958), ktorá zachytáva nebezpečné ulice San Francisca. Tretie miesto obsadil nemenej známy film Povestný muž z roku 1946, v ktorom režisér priblížil divákovi život nacistickej bandy skrývajúcej urán.

„Otec mal vždy zmysel pre humor, najmä v jeho čiernom razení, pretože vždy tvrdil, že filmy, v ktorých je napätie a tajomstvo, sa nezaobídu bez odľahčenia,“ spomína režisérova dcéra Patricia, ktorú mal Hitchcock so svojou celoživotnou družkou Almou. „Aj v najvypätejšej chvíli počas nakrúcania slávnej scény pod sprchou vo filme Psycho si neodpustil poznámky typu: skúste spláchnuť záchod, to bude pre tých prudérnych Američanov ešte väčší šok ako vražda,“ hovorí Patricia Hitchcocková, ktorá v tomto otcovom filme hrala postavu Caroline. „Nakoniec ten známy zvuk nechal a tešil sa z toho ako malé dieťa. Otec sa veľmi rád obsadzoval do svojich filmov a Psycho nemohol obísť. Asi vo štvrtej minúte si pred výkladom realitnej kancelárie, kde pracuje Marion, nasadzuje kovbojský klobúk. Čo to však dalo práce, kým sme sa doma zhodli, aký klobúk by mu najviac svedčal. Nakoniec si aj tak vybral ten, ktorý sa mu páčil. Nemôžem však tvrdiť, žeby si nedal poradiť, no rád o názoroch vášnivo diskutoval. Rovnako o pripravovanom filme ako o matkinom nedeľnom obede.“ Dnes 71-ročná Patricia Hitchcocková taktiež prispela k storočnici svojho otca, keď povolila premiéru jeho dávno zabudnutého filmu - čiernobieleho thrilleru Muž, ktorý vedel príliš veľa. Ide o príbeh britského páru cestujúceho po Švajčiarsku, ktorý sa chytí do pasce nastraženej geniálnym zločincom Petrom Lorreom. Film vznikol ešte v roku 1934, ale majster napätia zakázal jeho verejnú projekciu, pretože sa bál, že odvedie pozornosť od jeho farebného remaku z roku 1955, v ktorom hral James Stewart a Doris Dayová. „Myslím si, že otec by s tým súhlasil. Je to môj darček pre neho i ľudí, ktorí ho majú radi.“

ĽUDO PETRÁNSKY ml.