m krízovej situácie v školstve. Ako dodal, na oddlženie malého školstva, ktoré majú v pôsobnosti okresné a krajské úrady, vláda schválila 935 miliónov korún. Na základe podkladov krajských úradov však dlhy malého školstva predstavujú 1 miliardu 78 miliónov korún, z toho 700 miliónov sú dlhy za energie. Peniaze vláda získa viazaním finančných prostriedkov vo všetkých rozpočtových kapitolách. Samotné školstvo pre viazanie nebude môcť z pridelených peňazí použiť 1,06 miliardy korún, z toho v kapitole školstva (vysoké školy, veda, šport a mládež) 224 miliónov a v kapitolách ôsmich krajských úradov 836 miliónov korún. Situáciu, keď školstvo príde o viac, ako získa, označil minister Ftáčnik za paradox. Zadlženosť školstva je výsledkom nedostatočných rozpočtov v predchádzajúcich rokoch. Napriek tomu, že už tohtoročný rozpočet kopíroval vlaňajší, keď školstvo dostalo približne 60 percent sumy, ktorú potrebovalo na zabezpečenie prevádzky, budúcoročný rozpočet má byť ešte nižší. V súvislosti s rozhodnutím vlády o znížení počtu pracovníkov ministerstiev, krajských a okresných úradov o 10 percent minister Ftáčnik uviedol, že toto opatrenie sa nebude vzťahovať na učiteľov vysokých škôl a vedeckovýskumných pracovníkov vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied. Opatrenie však postihne učiteľov základných a stredných škôl, ktorých počet by sa mal znížiť o osemtisíc. Ako dodal M. Ftáčnik, ministerstvo školstva zatiaľ získalo ročný odklad, k zníženiu má dôjsť až od 1. septembra 2000. Od tohto termínu sa pravdepodobne zvýši úväzok učiteľov, čo v praxi znamená, že učitelia budú musieť týždenne odučiť viac vyučovacích hodín ako teraz, aby boli odučené aj hodiny prepustených učiteľov. Návrh na zvýšenie miery vyučovacej povinnosti má ministerstvo vypracovať do decembra tohto roka.