Posledných desať prázdninových dní už sotva môže priniesť väčšie hudobné prekvapenie ako to, o ktoré sa v slnečných mesiacoch roka 1999 po celej Európe postarala nahrávka Mambo No. 5. Prívlastok letný hit sezóny tak bude právom patriť chytľavej skladbe, ktorá vyťažila, čo sa dalo, z mánie v štýle mambo, na dlhé desaťročia v populárnej hudbe takmer zabudnutej. Môže za to Lou Bega - do tohtoročných horúčav úplne neznáme meno, z ktorého sa cez noc zrodila hviezda mestských klubov i plážových diskoték. Dvadsaťtriročný južanský typ z Nemecka s vlastným menom David Loubega, v ktorého žilách koluje zmes talianskej a africkej krvi. V jeho hudbe, ktorá ovládla rozhlasové vysielania v najvyšších rotáciách a hitparádové rebríčky na popredných priečkach, sa zasa miešajú čoraz populárnejšie latinskoamerické rytmy so súčasným tanečným trendom. Hoci nemecké štúdiové projekty sú v tomto smere schopné všetkého, Lou Bega zostal ušetrený náporu receptúr, ktoré si nerobia ťažkú hlavu z poslucháčskeho vkusu a až do vytrženia sa riadia heslom: čím jednoduchšie, tým úspešnejšie. Aj v jeho repertoári síce možno vystopovať prvky jednotvárnosti a osvedčeného modelu, ktorý by bolo škoda ďalej nespracovať, ale nedeje sa tak za každú cenu a na tisícoraký spôsob. Možno je prehnané tvrdiť, že Lou Bega ulahodí generácii kraľujúcej na diskotékových parketoch aj náročnejšiemu poslucháčovi s vyhraneným zameraním, no minimálne toho druhého nepopudí. Bude mu stačiť prehltnúť tentoraz ani nie veľmi donebavolajúce komerčné ambície a trocha „ponižujúcu“ skutočnosť, že pod moderný sound sa podpísal skúsený producentský tím skupiny Squeezer. Ak je dnes napríklad v džeze ochotný tolerovať nenásilnú montáž samplov, prečo by to nemohlo byť naopak.
Ústredný motív hitu Mambo No. 5, ktorý otvára debutový album A Little Bit of Mambo z vydavateľstva BMG, je starý takmer polstoročie a jeho nové spracovanie mu v žiadnom prípade neuškodilo. V linkách syntetického obleku zostala nepoškvrnená ešte aj sviežosť originálnej dychovej sekcie, ktorej v 50. rokoch velil kubánsky kráľ mamba Perez Prado. Narodil sa 12. novembra 1916 v provincii Mantanzas a počas svojho dlhoročného pôsobenia v Mexiku (od roku 1948 až do svojej smrti v roku 1989) sa stal symbolom aranžérskeho, inštrumentálneho a dirigentského majstrovstva. Už on tušil, že exportná budúcnosť latinskej hudby spočíva v netradičnej forme bigbandu infikovaného prvkami tanečného ošiaľu. Ako klavirista a aranžér sa najprv presadil v kubánskom orchestri Casino de la Playa a ako džezovými fanúšikmi i hudobníkmi vysoko uznávaný líder vlastnej kapely potom šíril slávu značky mambo v celej Latinskej aj Severnej Amerike. Základy práce jemu podobných priekopníkov s neutíchajúcou intenzitou priebežne oživujú súčasné hudobné dianie. Stačí spomenúť nie také dávne horúčky lambady a macareny či príbojové vlny, na ktorých sa plavia interpreti typu Scatmana Johna, Rickyho Martina alebo formácie Q Connection. Tá už pred pár mesiacmi vytvorila vhodný priestor na nástup predstaviteľov mambo revivalu svojou skladbou Java, v ktorej 35 rokov starý orchestrálny motív podfarbuje prejav newyorského rapera Kevina B. Tysona. Horúčka znovuoživeného songu Pereza Prada zachvátila najprv Nemecko, kde sa predávalo 20 000 kusov singla Mambo No. 5 denne. Postupne sa začala šíriť do Rakúska, Talianska, Francúzska i Škandinávie a po príchode do našich teritórií sme si mohli zvykať na celoeurópsky megahit leta aj my. V koncertnej podobe sa ho zatiaľ nedočkáme, Lou Bega má až do polovice októbra rezervované iba nemecké, rakúske a švajčiarske pódiá.
DALIBOR HLADÍK
