ch, telekomunikačných a dopravných podnikoch. Vplyv vlády v hospodárstve by sa znížil, čomu teória hovorí obrazne malý štát. V takom štáte môžu žiť veľkí ľudia, lebo slobody občana sa rozšíria o možnosť voľby. Nekvalita služieb vyradí podnik z trhu, čo sa prirodzenému monopolu pod ochranou štátu stať nemôže a občan platí v cene plynu napríklad aj profesionálnych futbalistov, na ktorých sa nechodia pozerať možno ani všetci ich príbuzní.
Návrh zákona narazil na nevôľu ľavičiarov, ktorí jedným dychom tvrdia, že vedia, o čom privatizácia je a súčasne vyjadrujú obavy z oslabenia štátnej kontroly najmä v energetických podnikoch. Hovoria polopravdy o možných rizikách zvyšovania cien a šíria naivné úvahy o záujme zahraničných investorov o menšinové podiely v privatizovaných firmách.
Názor opozície sformuloval poslanec Ján Cuper (HZDS) do vyhlásenia: „Za nijakých okolností nemienime podporovať zákon, ktorý umožní privatizovať štátne podniky. Tieto podniky by mala mať za každých okolností v rukách vláda, ak chce byť vládou slovenskou.“ Docent práva, ktorý pred niekoľkými rokmi vraj zo žartu hovoril o zákone prikazujúcom ženám jazdiť iba v pravom pruhu ciest, sa prejavil ako znalec pojmov podnik, vláda a národ a zdá sa, že ani humor ho neopúšťa. Folklór je však menej nebezpečný ako demagógia.
Novela zákona by mala umožniť zbaviť sa pojmu strategický podnik. Neracionálny nezmysel sa však na Slovensku tak udomácnil, že sa stal súčasťou rétoriky, ktorá mala dodávať sebavedomie „štátnym“ manažérom a úradníkom. Namiesto toho vyťahovala peniaze z vreciek občana, lebo strategické podniky poväčšine vykazovali najmä straty a nehospodárnosť. Nezaznel ešte ani jeden presvedčivý argument o tom, že spojenie ekonomickej a politickej moci je užitočné. Návrhy Strany demokratickej ľavice o ponechaní kontroly v štátnych podnikoch však nie sú o ničom inom, iba o túžbe politikov ovládať aj biznis. O ohrození demokracie ľavičiari nehovoria a celkom prirodzene v argumentácii necitujú Miltona Friedmana, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý v knihe Sloboda voľby napísal: „…ekonomická sloboda je základnou podmienkou politickej slobody … koncentrácia politickej a ekonomickej moci v jedných rukách je spoľahlivým receptom na vznik tyranie…“
Viac hovoriť netreba! Slovensko už jednu skúsenosť má.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka TREND a biznismagazínu DUEL)
