Poézia našich rakúskych susedov nebýva príliš častým hosťom na knižných pultoch. Je to škoda, lebo jej súčasnosť, ako to ukazuje Manfred Chobot (1947), je veľmi zrelá a moderná, citlivá a vo svojej zraniteľnosti blízka aj nášmu stredoeurópskemu srdcu. Dobre preložené básne majú estetickú hodnotu ukrytú v jazyku, v rytme, obrazoch a jazykových konštrukciách. Chobot tvrdí, že „čím väčší je prietok informácií elektronickými médiami, tým väčšiu šancu má báseň, ktorej nedostatok je tam, kde je dostatok“. A skutočne - v prúde balastu a zhŕňaní informácií najrozličnejších hodnôt, ktoré majú často len instantnú kvalitu, sa čitateľ poézie stáva dobrovoľným Robinsonom na príjemnom ostrove vytvorenom z básní. Nie je ich veľa, ale tie Chobotove medzi ne určite patria. Príjemným spôsobom hovoria o vnútorných pocitoch autora, s hravosťou a sebairóniou sa venujú básnickej „fotografii“ okolia, zabŕdnu do cestovateľských skíc. Majú vkus a striedmosť, čo povzbudzuje schopnosť čitateľovho postupne vrstveného chápania a nabáda k opakovaniu čítania. Žiadna poézia na jedno použitie, skôr recyklovateľný zážitok. Konzument má pocit, akoby autorove slová boli jeho vlastné, hovorili v jeho mene. Tvorivosť patrí medzi málo prostriedkov, ktoré nám pomôžu prežiť v nadchádzajúcom tisícročí (ak dožijeme), a v tomto pozitívnom duchu je do sveta vypravená aj táto knižka. Veľkorysé a neobvyklé grafické riešenie (autor Milan Mikula) podčiarkuje ambiciózny projekt malého vydavateľstva, ktoré nám takto skvostným spôsobom pomohlo odkryť ďalšie miesto na poetickej mape Európy, hoci ležiace „len za našimi humnami“. PAVEL MALOVIČ

(Autor je publicista a folkový pesničkár)