BRATISLAVA (SME - dd) - Dosiahnutie 8-percentnej kapitálovej primeranosti a podielu klasifikovaných úverov pod 20 % sú dva hlavné ciele, ktoré si v projekte reštrukturalizácie bánk stanovila slovenská vláda. Po niekoľkomesačných rokovaniach bol včera projekt schválený. Vláda chce podľa neho reštrukturalizovať Investičnú a rozvojovú banku, Všeobecnú úverovú banku, Slovenskú sporiteľňu a Konsolidačnú banku. Tieto štyri banky majú vo svojich protfóliách 118,1 z celkového objemu 141,6 mld sk klasifikovaných úverov. Najviac ich má VÚB - 54,6 mld Sk, čo je 46 % jej úverového portfólia. Z tohto objemu však 84 % tvoria úvery, ktoré prevzala pri svojom vzniku zo Štátnej banky Československej (ŠBČS). Až 52,4 % úverov je nezabezpečených a jej nekrytá predpokladaná strata je 14,9 mld Sk. Šokujúca je najmä jej kapitálová primeranosť. Tá dosahuje 0,31 %, pričom NBS od bánk požaduje 8 %.
Slovenská sporiteľňa má vo svojom portfóliu klasifikované úvery v objeme 31,4 mld Sk, čo je 44,7 % jej portfólia. Sporiteľňa však má na rozdiel od VÚB veľký objem iných výnosových aktív ako úvery - predovšetkým štátnych dlhopisov. Jej nekrytá predpokladaná strata je 2,97 mld Sk a kapitálová primeranosť 6,62 %.
Investičná a rozvojová banka má vo svojom portfóliu dva úvery s veľmi nízkym úročením, ktoré prevzala pri vzniku zo ŠBČS. Ide o úver pre družstevnú bytovú výstavbu a Slovenské elektrárne. Tieto úvery tvoria dve tretiny jej portfólia. Objem jej klasifikovaných úverov je 11,9 mld Sk.
Konsolidačná banka má momentálne vo svojom portfóliu predovšetkým úvery na trvalo sa obracajúce zásoby, objem ktorých dosahuje 21,2 mld Sk. Tie získala už pri svojom vzniku z Konsolidačnej banky Praha. Z týchto úverov je 88 % klasifikovaných. Celkový objem jej klasifikovaných úverov je 20,7 %, čo je viac ako 90 % portfólia.
Vláda chce tieto problémy riešiť v dvoch smeroch. Prvá sa spája s prenesením 80 % zlých úverov do Konsolidačnej banky, neskôr do špecializovanej agentúry. Straty vznikajúce z týchto úverov bude hradiť sama. Okrem toho chce zo štátnych zdrojov zabezpečiť zvýšenie základného imania a tým aj zvýšenie kapitálovej primeranosti bánk.
Zdroje na tento proces by sa mali podľa predstáv vlády dať získať jednak z NBS, jednak z úverov. NBS má vytvorených 18,8 mld Sk opravných položiek na svoje redistribučné úvery. Všetky tieto úvery sa časom dostanú do konsolidačnej banky. Ak potom vláda poskytne štátnu záruku za úvery Kon- solidačnej banky voči NBS, centrálna banka bude môcť svoje opravné položky rozpustiť a presunúť ich cez štátny rozpočet do bánk.
Objem úverov, ktoré si bude musieť štát zobrať, však bude výrazne vyšší. Podľa odhadov Svetovej banky totiž vláda musí pri reštrukturalizácii bánk rátať s nákladmi vo výške 96 mld Sk, podľa NBS to bude 87 mld Sk. Vláda ich chce získať jednak z úveru od Svetovej banky, jeho objem by sa mal podľa včerajšieho vyjadrenia I. Mikloša pohybovať v rozpätí 200 až 400 mil. USD, teda 8,5 až 17 mld Sk, zvyšok chce hradiť emisiou 10-ročných štátnych dlhopisov denominovaných v slovenských korunách s úrokom 10 % p. a.
