h etnických Albáncov ešte v noci z nedele na pondelok vytvorili reťazce barikád na siedmich cestách vedúcich k ich rodnému 30-tisícovému mestu, ktoré je vzdialené len 40 km od kosovskej metropoly, aby tak vyjadrili svoj protest proti pokusu ruských vojsk vstúpiť na územie Orahovca. Rusi, ktorí od pondelka rána musia čakať v neďalekom Mališeve, pretože Albánci vrátili ich pondelkový predvoj späť, z obrneného vozidla sledujú dlhú kolónu traktorov, nákladných áut a kamiónov, ktoré im blokujú prístup do mesta. Pozdĺž celej blokády sa skvejú plagáty a nápisy kriedou: „Rusi nás zabíjali“, „NATO áno, Rusko nie“ či „Rusi preč z Orahovca“. Ruskí vojaci sa pokúšajú dostať do mesta, ktoré je tiež domovom srbskej menšiny, na základe rozkazu, že tu majú vystriedať holandských vojakov mierových síl KFOR, ktorí mali Orahovac pod patronátom od vstupu jednotiek NATO do Kosova. Holandskí dôstojníci tvrdia, že Rusi sa svojich povinností nakoniec budú môcť ujať, i keď nie je jasné kedy, a to aj napriek tomu, že miestni Albánci tvrdia, že zátarasy neodstránia.
Po štyroch dňoch neúspešných pokusov Rusov dostať sa do mesta atmosféra skôr pripomína dovolenkový než vojenský kemp. Tínedžeri sa prechádzajú hore dolu po zatarasených cestách, stretávajú sa s priateľmi a bezstarostne počúvajú rádio. „Prišiel som sem, aby som zastavil Rusov, ale teraz sa tu len tak prechádzam,“ hovorí 16-ročný Defrin Kercagu, ktorý sa v tričku a teniskách prechádza popri najväčšej cestnej barikáde. Albánci v Orahovaci tvrdia, že na krutostiach, ktoré na nich páchali pred a počas náletov NATO sa podieľali aj ruskí žoldnieri. Nemajú k Rusom dôveru aj preto, že ich so Srbmi spája rovnaké náboženstvo a ďalšie tradičné zväzky a tiež preto, že boli proti zásahu NATO, ktorý vyhnal srbské sily z Kosova.
Popri zatarasených cestách stoja stánky s hamburgermi a grilovanými kurčatami, pouliční predavači predávajú vychladené nealkoholické nápoje. Deti si naberajú vodu do plastikových vreciek z požiarnych áut. Džavot hrajúcich sa detí zaplavil celú zablokovanú ulicu. Starci sedia pri ceste a hrajú šach. „Aj doma sme celý čas hrali šach. Je to úplne to isté,“ hovorí Sadedin Shaban.
Po okolitých kopcoch a lúkach sú roztrúsené matrace a deky, pretože mnohí z protestujúcich tu trávia aj noci. „Spím vo svojom aute,“ hovorí Aslan Shala, roľník s prešedivelým strniskom na tvári. „Moja žena se stará o dom a varí. Všetky moje deti sú tu,“ dodáva.
Aj napriek ležérnej a pokojnej atmosfére však z Albáncov cítiť rázne odhodlanie a vážne rozhodnutie. Ak sa ktoréhokoľvek z prítomných spýtate, ako dlho tu mieni zostať, všetci odpovedajú zhodne: „Až kým nebudeme počuť, že Rusi do Orahovca neprídu.“
(REUTERS, r)
