Ale zbaviť mlčanlivosti, čo sú to za móresy? A teraz sa deje nevídaná vec: idú zbaviť mlčanlivosti najrýchlejšie rozprávajúceho chlapa v tejto krajine. Človek by si pomyslel, že sa mu uľaví, ak sa bude môcť konečne do sýtosti vyrozprávať. Lenže mlčanlivosť je imanie, ktoré si treba strážiť. Netreba sa dať o ňu pripraviť. Ja vám dám, kmíni jedni, ukradnúť mi moju mlčanlivosť. Je to márna snaha. Kto sa raz zatne, neprevraví. Na rozkaz sa nedá prestať mlčať. Je to hlúpe spojenie. Zbaviť niekoho mlčanlivosti. A predsa, niekedy tak sám pre seba mlčím: dokedy budeme ešte čušať? Kedy už tento národ niekto kompetentný zbaví mlčanlivosti? Kedy sa už nebudeme okúňať vykričať, že kráľ je nahý, že ten a ten je zlodej (aj tamten, ja viem), že tento je díler a tento chlapík vydierač. Kedy sa nebudeme hanbiť povedať nahlas, že ten je klamár a tento tu zasa chmuľo. Že tomu trčí slama z topánok a tamtej z hlavy. Že tento nestačí na svoju funkciu. Toľké roky nás učili čušať, že teraz by sme potrebovali generálne zbavenie mlčanlivosti. Hoci, keď sa tak človek započúva do toho tárania naokolo, občas sa mu zažiada ticha. Ech, škoda o tom mlčať. Nevyberiete si.