Už desať rokov sa ťažisko svetovej politiky v takmer pravidelných časových intervaloch koncentruje striedavo raz na Irak a potom na Balkán. Všetko začalo inváziou do Kuvajtu. Nasledovala Bosna. Ešte neuschli Daytonské dohody a už sa opäť hlásil o slovo Saddám. Miloševič odpovedal Kosovom. Na základe zvrátenej logiky dejín nášho desaťročia je teraz na rade opäť Irak. Len málokto si uvedomuje, že Amerika viedla na jar tohto roku vlastne dve vzdušné vojny naraz. Sporadické správy o neustálom bombardovaní cieľov v Iraku však zanikali na pozadí detonácií v Belehrade, Pančeve či Novom Sade. Postupne precitáme z balkánskeho ošiaľu a vďaka utíchajúcemu vojenskému virvaru v Kosove si svet začína uvedomovať, že ani v Iraku ešte nie je dobojované.
Jeden z tých, kto opäť obrátil pozornosť sveta smerom na Bagdad, je tamojší patriarcha Raphael Bidawid, oznamujúci termín decembrovej pápežovej návštevy v Iraku. Veď v Iraku žije takmer milión katolíkov, z ktorých väčšina je - podobne ako mons. Bidawid - kaldejského obradu. Druhý muž v krajine, vicepremiér Tárík Azíz, je tiež kresťanom. To, čo však Jána Pavla II. ťahá do Iraku najviac, je návšteva biblického mesta Ur, v ktorom Boh po prvý raz prehovoril k Abrahámovi. Tomu Abrahámovi, od ktorého odvádzajú svoj pôvod príslušníci všetkých troch hlavných monoteistických náboženstiev.
Niet pochýb, že návšteva mesta Ur je viac ako presvedčivým dôvodom pre pápežovu cestu, najmä ak má byť jedným z hlavných kamienkov v mozaike osláv Jubilea roku 2000. Jej súčasťou bude však aj stretnutie so Saddámom Husajnom. Pápež sa mu už z protokolárnych dôvodov nemôže vyhnúť, pričom takmer niet pochýb, že iracký režim ho využije na vlastné propagandistické účely. Najmä, ak si uvedomíme, že Vatikán nevynechá jedinú príležitosť pripomenúť nespravodlivosť akéhokoľvek medzinárodného embarga, ako nástroja medzinárodnej politiky. Aj preto bolo vraj nedávne stretnutie Madeleine Albrightovej a vatikánskeho ministra zahraničných vecí arcibiskupa Taurana všetkým iným, len nie priateľskou schôdzkou.
Podľa správ Detského fondu OSN sa úmrtnosť detí v Iraku za posledných 10 rokov zvýšila dvojnásobne a dnes už prekračuje hodnotu 13-percent. Bagdad zo situácie viní Američanov. Washington zase argumentuje tým, že iracká vláda nevyužíva prostriedky z programu ropa za potraviny v prospech potrieb vlastného obyvateľstva, v snahe vyvolať protiamerické nálady. Argument proti argumentu, pričom každý má kúsok pravdy. V Iraku však dennodenne zomierajú stovky detí a pozíciu Saddáma Husajna nepodlomilo ani desaťročie sankcií a sústredeného nátlaku.
Včera odcestovala do Bagdadu, aj napriek ostrému varovaniu Bieleho domu, štvorčlenná skupina poradcov amerických senátorov, ktorí sa chcú na mieste presvedčiť o dopade medzinárodného embarga. Vo Washingtone sa možno stretnúť aj s názormi, že je len otázkou času, kedy dôjde k opätovnej eskalácii vojenského napätia v regióne. Situácia na Balkáne sa postupne upokojuje. Štáb CNN si možno práve v tejto chvíli rezervoval hotel v Bagdade.
JURAJ KITTLER
