Už skoro dvanásť rokov som nevyslovila vetu: Idem na dovolenku. A tak môj manžel mne, mojej mame a synovi zabezpečil dovolenku aspoň tu doma, na Zemplínskej šírave. Cestovná kancelária Aseca Tour so sídlom v Michalovciach ponúkala niekoľko pobytov, z ktorých však iba pár cenovo vyhovovalo aj našincovi, bez stravy. Nakoniec sme si vybrali týždenný pobyt v rekreačnom zariadení Hutné stavby - Kamenec, ktorého majiteľom sú Hutné stavby, Gastroreksca, s. r. o. Tých vysnených sedem dní nás stálo 4882,40 Sk. Izba mala byť vybavená chladničkou, kuchynkou, televízorom, no a podľa priloženého prekopírovaného letáčika aj dosť obstojným pohodlím. Posledné dni pred odchodom sme si nakúpili stravu na celý týždeň, keďže predpoklad o cenách na Zemplínskej šírave nebol pre nás akceptovateľný. Neskôr sa ukázalo, že sme urobili dobre. Hneď zrána mi môj manžel schladil cestovnú horúčku nepríjemnou správou o zákaze kúpania sa na Zemplínskej šírave z dôvodu rozmnoženia sa vodných rias. Niet sa čo čudovať. Priamo na šírave sme sa sami na vlastné oči videli, ako chatári a hotely vypúšťajú beztrestne svoj odpad rovno do vody. A za kúpanie v tej špinavej vode berú 15 Sk na osobu. Príchodom na Kamenec sa náš sen o zasľúbenej zemi rozplynul. Vedúca objektu (mimochodom, objekt bola stará a ošúchaná ubytovňa, ktorá by si zaslúžila rekonštrukciu už aspoň pred desiatimi rokmi) nás síce privítala s úsmevom, ale po ňom nasledovalo štvorhodinové čakanie na uvoľnenie izieb, keďže tam ešte pracovala upratovačka a dve deti, ktoré jej pomáhali. Tešili sme sa teda aspoň na poriadok a čistotu, aj keď spoločenská miestnosť o čistote vedela iba z počutia. Ušla sa nám izba na prízemí, s výbehom pre psa, teda bez balkóna, s východom priamo na nepokosený trávnik plný odpadkov. Izba sa od trávnika veľmi nelíšila. Všade bolo plno prachu, farba koberca, vzhľadom na hrubú špinu a slamu na ňom, sa nedala určiť. Aj spomienky na predchádzajúcich dovolenkárov pod posteľami mali svoje roky. V kúpeľni však pani upratovačka bodovala… Hovorí sa, že ak do toho stúpite, budete mať šťastie. Áno, s prepáčením, bolo na zemi v kúpeľni a skoro sme doň stúpili. Nehovoriac o tom, že nás stálo 697 Sk na deň! Našu sťažnosť pani vedúca prijala s nevinnou výhovorkou, že upratovačka zabudla. Tých nepríjemných zážitkov sme mali za celý týždeň dosť. No ešte jeden stojí za zmienku. Pri príchode sme platili rekreačný poplatok 84 Sk za užívanie pláže. Žiaľ, žetóny, ktoré slúžia ako vstupné platidlo hotelových hostí na pláž, sme nedostali, pretože riaditeľ, ako nám vysvetlila pani vedúca, nemá zmluvu s firmou, ktorá sa o pláže stará. Rekreačný poplatok si však nechal zaplatiť v plnej výške. Čo k tomu dodať. Vari len to, že prejde ešte mnoho rokov, kým sa naši ľudia naučia myslieť aj na dobro toho druhého, nielen na svoju peňaženku.

KAMILA PETRÁŠOVÁ,

Košice