Urobil tak v duchu hesla svojich obľúbencov Voskovca a Wericha Nech je aj smutno, len keď je veselo! Humor sa nedal zvalcovať - smutný osud rozpľasnutej postavičky bol napriek všetkému smiešny. Kalinova Kniha Tisíc a jeden vtip, učebnica v-tipológie a ž-artizmu, vyšla v roku 1969 a takmer okamžite ju stiahli z predaja. Na vine bolo niekoľko vtipov, ktoré socialistický súd ohodnotil ako poburovanie a autora za ne poslal na dva roky na mreže. Tisíc a jeden vtip aj tak stihol byť bestsellerom, ktorý si ľudia požičiavali. Na skonfiškovaných exemplároch sa po pracovnom čase smiali aj policajti, čo ich habali. Tento príbeh sa stal námetom na scenár celovečerného britského filmu, vďaka ktorému sa Ján L. Kalina stal jediným Slovákom, o ktorom nakrútila film BBC. Keď sa Kalinovci v roku 1979 rozhodli vysťahovať do Nemecka, Ján. L. Kalina, ktorý po celý čas patril k bratislavskému a československému prostrediu, si sotva plánoval v cudzine novú kariéru. No v Nemecku napísal zbierku vtipov z komunistického bloku, ktorá rýchlo a s veľkým úspechom vyšla pod titulom Nichts zum lachen (Nič na smiech). O niekoľko mesiacov, v roku 1981 Ján. L. Kalina v Mníchove zomrel. „My s Milanom Lasicom sme ho poznali už dávno. Jeho meno sa objavovalo v súvislosti so silvestrovskými programami v rozhlase, článkami v Roháči, a patril k spoluzakladateľom kabaretného divadla Tatra revue. V roku 1959 začal chodiť na naše amatérske vystúpenia v nedeľu predpoludním - veď jeho Tatra revue veľkoryso poskytovala v tomto čase divadelnú sálu mládežníkom-džezmanom a mládežníkom-komikom,“ povedal pre SME Július Satinský.
V bratislavskom vydavateľstve Prístrojová technika vyšla v týchto dňoch Kalinova kniha Obzri sa s úsmevom s podtitulom Autobiografománia. Napísal ju ešte v Bratislave, a keď ju dokončil, texty aj fotografie mu vzala ŠtB ako „závadový rukopis“. V trezore bola až do roku 1990, nikto nemusel vysvetľovať, čo bolo na nej „závadové“. „Našiel som doma hromadu starých fotografií a zopár starých časopisov. Tie som obložil textom.“ Fotografie a výstrižky z časopisov boli zhmotnenou minulosťou dejín slovenského kabaretu, filmu a kultúrnej atmosféry spred päťdesiatich, štyridsiatich a tridsiatich rokov. Oproti tichu normalizácie minulosť kypela životom: tridsiate roky v Prešove, kde vyrástol a začal obdivovať Voskovca a Wericha, z ktorých sa neskôr stali jeho „učitelia a múzy“. O mnoho rokov neskôr sa Kalina stal tým, kto na Slovensku otváral priestor silnej generácii Lasicu, Satinského, Janovica. „Bol naším fanúšikom aj prvým kritikom. Rozprával nám o svojich stretnutiach s Werichom a Voskovcom a v roku 1962 nás požiadal o spoluprácu na inscenácii Orfeus v polosvete podľa Offenbacha. On vlastne zapríčinil, že dvojica Lasica-Satinský po prvý raz v divadle účinkovala profesionálne,“ hovorí Július Satinský. Najdominantnejší v Kalinových spomienkach zostáva humor Voskovca a Wericha, ktorý, ako píše spisovateľ Albert Marenčin, so staromódnym rakúsko-uhorským a moderným česko-slovenským humorom s výraznou židovskou príchuťou splynul do jedinečnej „kalinovskej zmesi“. Keď v roku Kalina ako gymnazista s niekoľkými spolužiakmi uviedol v Prešove Vest Poket Revue, nevedel, že bol prvý, kto vtedy priniesol Voskovca a Wericha na Slovensko. Týmto momentom sa zrejme začali písať dejiny slovenského kabaretu. Knihu Jána L. Kalinu Obzri sa s úsmevom uvedie dnes o šiestej večer Július Satinský v bratislavskom Zichyho paláci.
ANDREA PUKOVÁ
