Európska únia má dnes odvolať ropné embargo, ktoré od apríla postihuje Čiernu Horu. Embargo bude ďalej platiť pre druhú časť Juhoslovanskej zväzovej republiky - Srbsko. S odvolaním sa na zdroje blízke inštitúciám EÚ v Bruseli to včera oznámila agentúra AFP. Písomná procedúra k zrušeniu ropného embarga sa začala včera a dnes tento krok schváli 15 krajín únie. Pretože väčšina ropy pre JZR sa dopravuje cez Čiernu Horu, EÚ doplní rozhodnutie o „mechanizmy dohľadu“, aby sa ropa nedostávala do Srbska s výnimkou juhosrbskej provincie Kosovo.
BANÍCI DRŽIA V PODZEMÍ HLADOVKU
Od utorňajšieho popoludnia štrajkuje 500 rumunských baníkov pod zemou v bani Zegušani v južnom Rumunsku. Baníci žiadajú vyplatenie dlžných miezd za posledné dva týždne a podiel na zisku za minulý rok. Aby svojim požiadavkám dodali dôraz, odmietajú opustiť baňu a v stredu začali hladovku. Vedenie bane označilo akciu za „divoký štrajk“, pretože pri tomto pracovnom konflikte vraj baníci nedodržali etapy predpísané zákonom. Okrem toho vraj podiel na zisku neprichádza do úvahy. Vedenie baní však vyjadrilo ochotu rokovať.
IRACKÁ OPOZÍCIA PROTI NÁVŠTEVE PÁPEŽA
Oponenti irackého prezidenta Saddáma Husajna včera vyzvali pápeža Jána Pavla II., aby zrušil plánovanú návštevu Iraku, kým na čele krajiny bude stáť „despota s krvou nevinných na svojich rukách“. Pod list so žiadosťou o zrušenie pápežovej cesty sa podpísalo asi 30 príslušníkov islamských a arabských nacionalistických, ľavicových, kurdských a ďalších opozičných frakcií. „Chceme, aby Váš hlas zaznel na podporu spravodlivosti a ľudských práv, ktoré sú porušované v Iraku,“ uvádza sa v písomnom odkaze. Plánovanej návšteve Iraku chcú zabrániť aj Spojené štáty, ktoré upozornili Vatikán, že iracký prezident Saddám Husajn sa pokúsi postupovať tak, aby pápežova návšteva poslúžila jeho vlastným záujmom. Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi v júni oznámil, že príchod roku 2000 chce osláviť cestou po dôležitých historických miestach v Iraku, Egypte, Sýrii, Grécku a Izraeli.
VETERNÁ SMRŠŤ
Najmenej dve obete si vyžiadala prudká veterná smršť, ktorá sa prehnala ruským Ďalekým východom. Asi desať osôb je stále nezvestných. Veterná smršť putovala dva dni južnými oblasťami regiónu Prímorie a prehnala sa aj ostrovom Sachalin. Prírodný živel spôsobil značné materiálne škody. O jeho sile svedčí fakt, že len v oblasti južne od Vladivostoku bolo zničených 26 cestných mostov a 73 lávok pre chodcov. (ČTK, TASR)
