v. „Poženieme to na akúkoľvek justičnú úroveň,“ vyhlásil právnik. On a jeho poľskí klienti však dúfajú, že veci nezájdu tak ďaleko. Bývalí násilne nasadení pracovníci by uprednostnili, keby sa dotyčné spoločnosti rýchle dohodli na fonde, o ktorom sa už štyri mesiace rokuje vo Washingtone. S týmito peniazmi by v nacistickej ére násilne nasadení a dosiaľ žijúci pracovníci získali odškodnenie bez toho, aby sa museli súdiť. Nech je to v Berlíne, vo Frankfurte, v Mníchove, Hamburgu alebo Stuttgarte, všade sa na civilných súdoch množia žaloby proti nemeckým spoločnostiam vrátane zvučných mien ako Daimler Chrysler, Bosch, Porsche alebo Züblin. „To nemá nič spoločné iba s peniazmi,“ hovorí Frauendorf, ktorý sa zaoberá prípadmi siedmich ľudí v Stuttgarte. Požiadavky na odškodnenie sa pohybujú medzi 10 000 a 20 000 markami. „Ide o symbolické uzmierenie,“ uviedol právnik. Kompenzácia poslúži ako uznanie, že žiadatelia boli odvlečenými obeťami nútenými k otrockej práci. To je práve to, čo nemecké spoločnosti odmietajú. Nezáleží na tom, aké malé sumy to môžu byť pre jednotlivých bývalých pracovníkov nútených k otrockej práci, celková suma dosahuje pre spoločnosti významnú výšku. Šesťdesiat rokov po začiatku druhej svetovej vojny 1. septembra 1939 a viac ako pol storočia po skončení vojny je odškodnenie stále neisté. Niektorí, čo prežili, sú takí roztrpčení, že už nechcú mať nič spoločné so súdnym vymáhaním požiadaviek. Mnohí z týchto ľudí podozrievajú nemecké firmy, že sa radujú zo smrti každého bývalého násilne nasadeného na práce. Keď boli odvlečení v rokoch 1943 a 1944, mali okolo 20, niektorí len 15 rokov. „Ísť na súd sa stalo veľkou prekážkou,“ pripustil advokát o svojich zákazníkoch. Pokiaľ sa vec dostane na súd, nemá priebeh nič spoločné so zlobou alebo etikou, ale skôr s uhladenými právnymi textami. Napríklad otázka ohraničenia problému - kedy sa začal, kedy sa skončil. Bývalí násilne nasadení pracovníci musia často čeliť aj tvrdeniu, že odškodnenie by poškodilo generáciu Nemcov, ktorí za vojnové obdobie nenesú žiadnu zodpovednosť. Ale Frauendorf hovorí, že podobné myslenie je chybné: „Čo sa musí uplatniť, je stanovisko obetí.“
(ČTK)
