Panické stavy, ktoré v posledných dvoch rokoch zažili niektoré nové, vyvíjajúce sa trhy, sú zdrojom mnohých ponaučení o globálnej ekonomike. Jasne si uvedomujeme, že vo svete prepletených finančných trhov a potenciálne destabilizujúcich kapitálových trhov existuje vysoké riziko, že kríza v jednej krajine môže podnietiť krízu trebárs na druhom konci zemegule. Medzinárodné spoločenstvo - Medzinárodný menový fond (MMF) a jeho členské krajiny, iné medzinárodné inštitúcie a súkromný sektor - sa k tomuto nebezpečenstvu stavia radom reforiem, pre ktoré sa ujal názov nová medzinárodná finančná architektúra. V tomto ohľade už došlo k významnému pokroku, ale mnoho úloh stojí zatiaľ pred nami.
Cieľom všetkých týchto reforiem je vytvoriť akési obranné frontové línie vo vnútri jednotlivých štátov a naprieč ich hranicami, ktoré majú ovplyvňovať vládne a súkromné obchodné aktivity. Reformy majú zjednotiť, posilniť a spriehľadniť normy a štandardy fungovania finančných systémov, trhov a obchodovania. Ide o to, aby všetky zúčastnené strany mali k dispozícii presné ekonomické údaje a informácie o potenciálnych smeroch trhového rozvoja. K týmto novým základným pravidlám sa radia aj normy pre oblasti, ako sú daňová a menová politika, účtovníctvo, firemný dohľad a regulácia poistenia.
Prijatie medzinárodne uznávaných štandardov a vyššia miera spriehľadnenia by spolu s primeranou makroekonomickou politikou mali krajinám zaručiť pevnú pôdu pod nohami. Spriehľadnenie ekonomických aktivít má okrem ľahšieho a včasného odhalenia negatívneho ekonomického alebo strategického rozvoja prispieť i k tomu, aby vlády boli schopné na podobné negatíva reagovať a včas podnikať kroky na nápravu.
Prevencia by sa však mala týkať i nebezpečenstva, ktoré môže spôsobiť potenciálne destabilizujúci pohyb kapitálu. Skúsenosti z nedávnej minulosti potvrdzujú, že rýchlosť a objem pohybu domácich i zahraničných investorov na kapitálových trhoch vysoko prekračujú schopnosti jednotlivých krajín a medzinárodného spoločenstva takým tokom čeliť.
Mnohé krajiny jednoducho nemajú dosť devízových zásob na to, aby nimi v prípade náhleho a obrovského úniku kapitálu boli schopné zabrániť destabilizácii domácej ekonomiky. Niekedy k podobným únikom dochádza nie vinou danej krajiny, ale v dôsledku „nákazy“ finančných trhov, ktorá sa šíri z krajiny do krajiny. Tento jav sa dal jasne pozorovať počas ázijskej krízy a v súvislosti s nesplatením ruského dlhu vlani v auguste.
MMF chce prispieť k odstráneniu onej nákazy a pripravil preto úverový program pre krajiny, v ktorých nastanú nepredvídateľné finančné ťažkosti, nazvaný Contingent Credit Line (CCL). Cieľom programu je poskytnúť finančné prostriedky štátom, ktoré ich potrebujú, na boj za znovuzískanie trhovej dôvery, ktorú stratili v dôsledku udalostí nespôsobených domácou politikou alebo ekonomickými podmienkami krajiny. Ide v podstate o akúsi poistku ekonomicky zdravých krajín v rámci svetového finančného systému.
Program CCL je míľnikom v komunikácii medzi Medzinárodným menovým fondom a jeho členskými štátmi. Doteraz totiž krajiny postihnuté finančnou krízou žiadali MMF o pomoc pri náprave škôd, ktoré kríza zapríčinila. Pôžičky pre prípad nepredvídateľných udalostí naopak presúvajú dôraz z liečby na prevenciu. Cieľom je teda zažehnať nebezpečenstvo nákazy, ktoré ohrozuje štáty vyznačujúce sa v posledných dvoch rokoch všeobecne dobrou finančnou politikou.
Zavádzaním novej finančnej architektúry by sa program CCL mohol stať dôležitou súčasťou predchádzania budúcim finančným krízam. Štáty môžu výhody programu CCL využiť až po vyčerpaní všetkých vlastných aktívnych opatrení na odstránenie slabých a potenciálne nebezpečných článkov vo svojom finančnom systéme. Štáty majú nárok na úver od MMF len vtedy, ak postupujú uspokojivo v zavádzaní medzinárodných štandardov, ak pracujú na tvorbe a údržbe vlastného silného finančného systému, ak podporujú zdravú daňovú a menovú politiku, ak nadväzujú konštruktívne vzťahy so súkromnými veriteľmi a ak dobre spravujú svoj zahraničný dlh a rezervy. Cieľom všetkých týchto požiadaviek je pomôcť krajinám úspešne čeliť tlaku na platobnú bilanciu, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku náhlej straty dôvery spôsobenej finančnými krízami v iných krajinách.
Program CCL má okrem iného byť akýmsi potvrdením o uspokojivom stave ekonomiky, za ktorým v prípade potreby stojí finančná suma. Za ideálnej situácie by krajiny na túto sumu nemuseli vôbec siahnuť, pretože úverový program CCL je symbolom ich silnej obranyschopnosti proti nákaze. Ďalším cieľom programu je dospieť k stavu, keď vďaka tomu, ako si finančné trhy začnú uvedomovať snahu jednotlivých krajín účinne riešiť potenciálne problémy, Medzinárodný menový fond nebude nútený tak zasahovať na ich záchranu.
Medzinárodný menový fond nechce byť len poskytovateľom pôžičiek v prípade nepredvídateľných a neovplyvniteľných finančných kríz. Chce sa zamerať na hlbšie pozorovanie a technickú pomoc jednotlivým štátom a dohliadnuť tak na to, aby ich politika bola v súlade s medzinárodným postojom k reformám. V súvislosti s tým sa MMF zaviazal k väčšej otvorenosti v komunikácii so svojimi členmi a v rozhodovacom procese.
Je jasné, že je to proces, ktorým sa my sami učíme. Jeho cieľom je však znížiť riziko, ktorému môže byť globálna ekonomika opäť raz vystavená. Riziko, ktoré po desaťročia ohrozovalo prosperujúce ľudstvo a ktoré pripravilo o živobytie milióny ľudí na celom svete.
JACK BOORMAN
(Autor je riaditeľom pre rozvoj a prehľad politiky pri Medzinárodnom menovom fonde)
