Izraelsko-palestínska dohoda, podpísaná tento víkend v egyptskom meste Šarm aš-Šách bola prvou ukážkou rokovania Palestínčanov s izraelským premiérom Ehudom Barakom. Všetci pozorne sledovali, či novovzniknutá dôvera, ktorú treba opatrovať ako v bavlnke, nevyprchá - a ukázalo sa, že rovnako ako ona je dôležitá aj intenzívna snaha hľadať lepšie riešenia tam, kde jedna zo strán nie je spokojná. Rokovania boli tvrdé, a to nie je nič oproti tomu, čo ešte príde - čo sa pomaličky začne od 13. septembra, v poslednej fáze mierového procesu.

Veľa Palestínčanov pociťuje, že Jásir Arafat bol aj tentoraz tým, kto ťahal za kratší koniec. Vzdal sa jedného tromfu - sľúbil, že do roka nevyhlási palestínsky štát, no nedostal žiadne záruky, že sa izraelské osady nebudú ďalej rozširovať, aj keď to Barak viackrát verejne sľúbil. Dohoda takmer stroskotala na otázke väzňov - aj keď navonok by sa mohlo zdať, že sú aj oveľa dôležitejšie veci. Osoby, ktorých prepustenie Palestínčania žiadali, sú pre nich národní hrdinovia a pre Izrealčanov teroristi, no nakoniec sa dohodli predbežne na 350 väzňoch. Kľúčom k ich prepusteniu bude odpykaná dĺžka trestu, vek, a na slobodu sa dostanú aj tí, ktorí sa dopustili útokov na palestínskych kolaborantov s Izraelom. Barakovi sa podarilo do januára oddialiť nebezpečenstvá vyplývajúce z faktu, že osady so židovskými obyvateľmi sa ocitnú izolované bližšie k čisto palestínskym územiam. Izraelský premiér tvrdí, že by sa mohli ľahko stať terčom útokov teroristov, no pritom aj on sám má dôvod obávať sa nepokojov zo strany osadníkov.

Prvú fázu odsunu, ku ktorej dôjde už na budúci týždeň, a aj druhú osadníci pocítia len minimálne. Barakovi sa tiež podarilo dve ostávajúce fázy odsunu vojakov podľa dohody z Wye rozložiť na tri. No pravda je aj to, že palestínsky prezident, výmenou za viac trpezlivosti, dostal lepšie a homogénnejšie územie, ktoré nebude obsahovať „povinné“ prírodné rezervy - teda neobrábateľnú púšť, kde sa nesmie stavať. Dohoda navyše znamená, že sa konečne začnú riešiť všetky tie praktické problémy, ako je spojenie Gazy a západného brehu Jordánu voľnou pasážou cez izraelské územie, postavenie prístavu v Gaze a tiež opatrenia, ktoré umožnia Palestínčanom voľnejšie samostatne obchodovať so zahraničím - čo sa viditeľne odrazí na každodennom živote Palestínčanov. Vďaka týmto výsledkom sa bude dohoda Wye II posudzovať ako priaznivá pre Palestínčanov. Keď totiž mierový proces stagnuje, riešenie takýchto praktických problémov sa jednoducho odkladá. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ