Titulná pieseň nového albumu Koniec sveta, ktorý dnes vydáva aj krstí Richard Müller, vznikla na jeho vlastnú „objednávku“, keď sa definitívne rozhodol pre názov a koncepciu vydania. Znie ako desiata v poradí pred záverečným Müllerovým vyznaním Aspoň plakať a osloveným autorom obidvoch finálových skladieb je gitarista Andrej Šeban. Pod ôsmimi je ako autor hudby podpísaný Jaroslav Filip, úvodný singel Naša láska letí si napísal sám interpret a výhradný textár. „Je to veľmi jednoduché. Minulý rok som si v nejakom českom astrologickom časopise prečítal, že na 9. 9. 1999 je naplánovaný koniec sveta. Súvislosti už si nepamätám, dokonca som po nich pátral, ale nedostal som sa k nim. To bola v zásade jediná pohnútka na názov albumu, keďže toto obdobie bolo adekvátne jeho potenciálnemu vydaniu. Tak som si povedal, že to tak spravím,“ vysvetľuje Richard Müller pomenovanie, za ktorým nič iné hľadať netreba. „Nešlo mi o to riešiť reálne konce sveta,“ tvrdí a programovosť odmieta aj v hudobnej filozofii albumu, ktorého producentom bol jeho dnešný krstný otec - basgitarista, klávesista i spevák Oskar Rózsa. „Odvažujem sa tvrdiť, že bol pri vzniku platne dominantnou postavou. Priznám sa, keď sa toho chytil, už som mu do toho ani nerozprával. Z minulých skúseností som vedel, že sa dá na neho plne spoľahnúť, a tak som už vlastne len so záujmom postupne registroval, ako sa album vyvíja,“ spomína Müller na prácu v štúdiu, kde sa okrem všetkých už spomínaných hudobníckych mien stretli aj basgitarista Martin Gašpar, bubeník Marcel Buntaj, trubkár Ondro Jurássi, trombonista Majo Mášik či saxofonisti Adam Kerďo a Peter Kula.
Výsledkom snaženia stabilného jadra svojej hráčskej zostavy je Richard Müller nadšený. „Posunuli sa zase niekde inde a ďalej. Všetko ostatné je mnou - neviem, či verejnosťou - očakávaný štandard. Neviem si predstaviť, že by som mal ísť pod svoju latku, aj keď budúcnosť je otvorená.“ Albumom Koniec sveta dospela do vrcholného štádia spolupráca tandemu Müller - Filip. Na pripomienku, že Jaro Filip si k podkladom svojej hudby Müllera „vychoval“ až do citeľne ursinyovskej polohy, spevák reaguje: „Už som sa stretol s týmto názorom a ťažko to môžem komentovať. Program to určite nebol. Je to len otázka poslucháča, ako si túto skutočnosť vysvetlí. Ja som sa nad tým nijako nezamýšľal. Naozaj nikto z nás nepristupoval k repertoáru s tým, že by to mal byť nejaký Dežov odkaz.“ Programový nemal byť ani striktne lyrický charakter albumu? „Ani to si nemyslím. Nechcem povedať, že sa tie pesničky dostali do výberu náhodne, ale skutočnosť, že z môjho pohľadu tak držia dokopy, je pre mňa taký malý krásny zázrak.“ Sile jednotlivých skladieb sa nedá absolútne nič vyčítať, ale albumovú náladu a dramaturgiu, ktorú si Müller vysoko pochvaľuje, možno miestami vnímať ako príliš jednotvárnu. „Je to možné. Často sme sa rozprávali o tom, že to nie je nejaký burcujúco veselý album. No zasa na druhej strane - v akej realite sa nachádzame? Vo veselých časoch? Opäť to teda nebol program, ale dôsledok,“ vraví. Koniec sveta je na počúvanie pomerne ťažký album, precítenie jeho atmosféry si vyžaduje sústredenú, ale najmä uvoľnenú pozornosť. Na jeho tvrdšiu charakteristiku slovami monotónny až únavný Müller dodáva: „Môžete mať ten pocit, ale s tým sa nič nedá robiť. Takto som to chcel a takto sa to stalo. Takže je to o tom.“ Text titulnej piesne by si podľa Müllera možno každý druhý poslucháč vedel predstaviť v razantnejšej rockovej polohe, ale jeho to už neláka. „Priznám sa, že skutočne nie. Od Nočnej optiky, alebo - zjednodušene povedané - od obdobia, keď sa uzavrela kauza PPF či LSD, túto ambíciu absolútne nemám. Nevidím najmenší dôvod zvyšovať hlas. Chcem porozprávať tie príbehy a je mi srdečne jedno, či to bude v jednej monotónnej polohe, keď s tým budem stotožnený. Hľadať ďalšie prvky, ktoré by rozšírili diapazón výrazov, by bolo zbytočné,“ hovorí. Sám je dôkazom, že burcovať a „vykrikovať“ sa dá tichým hlasom oveľa viac a silnejšie ako iným, dynamickejším spôsobom. „To určite. Neviem si predstaviť, ako lepšie by som mohol predniesť napríklad pesničku Aspoň plakať, než tým spôsobom, akým som ju zhmotnil na túto platňu.“ Samotný album „zhmotní“ Müller pre svoje publikum aj na turné komorných koncertov, ktoré by mali prísť na rad v októbri. „Deviatkový“ štýl Konca sveta, ktorý nadväzuje na „trojkové“ uvedenie projektu Müllénium Live (vydaného 3. marca, trvajúceho 3333 sekúnd, krsteného o 3.33 h popoludní a prvých 33 dní predaja s cenou 333 korún), potvrdzuje aj čas dnešného krstu. Pre pozvaných hostí sa odohrá o 19.19 h v bratislavskom hoteli Forum.
DALIBOR HLADÍK
