Hra Boj černocha so psami vznikla, ako povedal Koltes, z letmej, vzrušujúcej predstavy. Vystúpil z lietadla a zo všetkého najviac ho prepadlo to hrozné teplo, ktoré sa okamžite oprie do zátylku a začne deptať. Zrazu boli preč všetky predstavy o Afrike, ktoré si so sebou priviezol v kufroch. Uvidel scénu: čierny policajt z celej sily pelendrekom bil jedného zo svojich. „Postupoval som davom a hneď som narazil na neviditeľnú, ale všadeprítomnú bariéru, ktorá symbolicky stavala na jednu stranu bielych a na druhú čiernych. Pozeral som sa smerom k čiernym. Hanbil som sa za bielych: nenávisť, ktorá z nich vyžarovala, mi nahnala strach, ale aj tak som napokon bežal k nim.“ Bol to práve Koltes, kto priviedol na francúzsku divadelnú scénu Afričanov.

V Koltesových hrách, či sa odohrávajú v New Yorku alebo zabudnutom mestečku uprostred Afriky, sú vždy dve zóny- jedna žije rozvinutým kultúrnym životom a druhou je divočina, hranica medzi vojnou a mierom.

„Na západe New Yorku, v Manhattane, v jednom z kútov West Endu je veľký starý prístav, schoval som sa tam na niekoľko nocí so žobrákmi, homosexuálmi a špekulantmi. Polícia sem nechodí. Tu sa vybavujú účty, obvyklý poriadok vecí sa tu zmenil na poriadok špecifický, zvláštny, vnútorný. Mimochodom, ten prístav neskôr zničili. Starosta New Yorku sľúbil, že ho vyčistí – lebo tam často nachádzali mŕtvoly. Mal som chuť rozprávať o tomto miniatúrnom svete, o tom, ako veľkými aj malými dierami v streche preniká do vnútra svetlo, o ozvene krokov a hlasov, o šeleste pohybov kohosi vedľa, o číchsi dotykoch a aj o neznámej ruke, ktorá sa k tebe lačne približuje v temnote.“