Ľudia v jeho príbehoch sa hľadajú, nachádzajú, rozprávajú o sebe a potom sa rozbiehajú do rôznych strán. Choromyseľné dievča, spáč na náhrobných kameňoch, chlapec – zlodej z bohatej rodiny, Arab, ktorý prišiel o rozum, lebo bol príliš sám, ku všetkému ľahostajná slúžka, ktorá sa úplne oddala poľutovaniahodnému a opotrebovanému, ale bohatému pánovi, černoch, ktorý predal telo vlastného brata. To všetko ako pozostatok revolty roku 1968.
„Vyčítajú mi, že v mojich hrách je veľa násilia. Hovorím: Sme tým obklopení. Šoféri sú hrubí, neuveriteľne zlomyseľní násilníci. Raz mi praskol v byte vodovod, voda tiekla prúdom a sused podo mnou prišiel hore. Práve sa vrátil z prázdnin, šiel celú noc. Ráno o siedmej mi búchal na dvere, bol by ich rozbil. Otvorím a vidím pred sebou muža v šortkách a kvetinovej košeli. Hrozil mi zabitím, pretože mal zatopený byt. Bol by ma pre tú nešťastnú príhodu s vodou dorazil. Priemerný Francúz je na zabitie.“
ANDREA PUKOVÁ
