, po štúdiách doma i v zahraničí ukončil r. 1707 štúdium teológie a filozofie na univerzite v Halle. Už počas štúdií sa oboznámil so zásadami pietistického školského systému, ktorý vo vyučovacom procese kládol dôraz na reálne predmety (matematiku, botaniku, zemepis, ale aj vyučovanie materinského jazyka a určitú polytechnizáciu výchovy). Vydal učebnice nemčiny, maďarčiny a na vydanie upravil latinskú gramatiku so štvorjazyčným slovníkom. V r. 1721-22 z jeho iniciatívy vychádzali noviny Nova Posoniensia. Na lýceu v Bratislave začal pracovať na príprave projektu vlastivedného výskumu Uhorska, ktorý publikoval v diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Roku 1735 vyšiel prvý zväzok jeho hlavného diela Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisný poznatok o novom Uhorsku). Navrhol založiť Uhorskú učenú spoločnosť, ktorá mala zbierať pramene k dejinám a vlastivednému výskumu krajiny. Podľa návrhu mali jej členovia aspoň raz mesačne vypracovať a poverenému organizátorovi poslať svoj bádateľský príspevok, projekt však neskôr zanikol („…bola prerušená a zničená tými, ktorí si o sebe mysleli, že sú jedinými vedcami…“, t. j. jezuitmi). Za vedecké zásluhy ho zvolili aj za člena vedeckých spoločností v Londýne, Jene, Berlíne a Olomouci.