„To, čo sa stane zvieratám, postihne aj ľudí,“ hlása komentár na konci filmu Kráčať s levmi, ktorý vznikol v kanadsko-britskej koprodukcii a v réžii Austrálčana maďarského pôvodu Carla Schultza. Nakrútil ho v Keni a vyrozprával v ňom príbeh z poslednej časti života legendárneho priateľa levov Georgea Adamsona, zavraždeného v roku 1989. Adamson vo filme ešte pokračuje vo svojom tridsaťročnom programe rehabilitácie levov narodených v zajatí, ale dostáva sa do stále ostrejšej paľby pracovníkov rezervácie a najmä ozbrojených skupín, ktoré divoko žijúce zvieratá lovia. Adamson, ktorého hrá známy britský herec Richard Harris, sa rád rozpráva so „svojimi“ levmi a tvrdí, že zvieratá za normálnych okolností ľudí nenapadnú. Agresívne sú iba levy narodené v zajatí, prípadne jednotlivci, ktorých život ovplyvnil človek. Adamson vystupuje proti masovej genocíde divočiny a vraví, že človek pomaly prehráva šancu vrátiť prírode plochy, na ktorých loví, ťaží a stavia. Adamsonovi odporcovia zasa tvrdia, že človek musí prírodu využívať, prírodné zdroje nesmie nechať ležať ladom a že zvieratá nepatria do divočiny, ale do zoo. A pretože vplyvné skupiny obchodníkov majú peniaze na podplácanie miestnych úradov, rezervácia Kora na to povážlivo dopláca. Film v týchto dňoch vyvolal ovácie na medzinárodnom filmovom festivale v Toronte, ktorého 24. ročník sa začal 9. septembra a potrvá do konca tohto týždňa. Režisér Schultz na besede po jeho uvedení zdôraznil, že miestni ľudia v Keni chcú prírodu poľudštiť a tvrdia, že musia z niečoho žiť. To niečo je práve na úkor divokej prírody. Samotní Kanaďania sú silne znepokojení vývojom v lesoch na západnom pobreží Kanady, ktoré počas niekoľkých posledných rokov neuveriteľne preriedli, pretože drevo z nich bolo vyvezené. Vyrúbané a oslabené lesy sa stávajú obeťou parazitov a človek tvrdí, že sa už nezaobídu bez ľudskej pomoci. Vzniká začarovaný kruh. Jediné miesta kanadskej divočiny, kam ľudská ruka nezasiahla, sú národné parky. Kanaďania si ich vážia. Práve preto tak citlivo reagovali na film o Adamsonovej rezervácii.
Význam festivalu v Toronte spočíva v tom, že je schopný podobným netypickým filmom zabezpečiť distribúciu. Z 319 uvádzaných filmov je 171 svetových premiér. V kinosálach, hoteloch a na sympóziách sa pohybuje okolo 450 filmových obchodníkov a ďalšia tisícka producentov i distributérov. Obchodníci si tu testujú reakcie publika, pretože prakticky neexistuje jediný film, na ktorý by nebolo beznádejne vypredané. V posledných rokoch prehliadke hrozilo, že sa stane výhradnou akciou biznismenov, ale vedenie festivalu dalo zelenú verejnosti. „Obecenstvo si veľmi vážime a uvedomujeme si, že záujem dôležitých filmových spoločností o uvedenie filmu je tesne spätý s tým, že je tu také veľké publikum. To sa stalo kľúčom k úspechu festivalu. Preto nechceme, aby filmový obchod začal vytláčať divákov z kín. Chceme si zachovať slobodu pri uvádzaní filmov a ponúkať aj iné tituly, ako vyžadujú obchodníci, ale zároveň ponechať rysy veľkej udalosti pre verejnosť,“ povedal riaditeľ torontského festivalu Piers Handling.
RADOVAN HOLUB, Toronto
(Autor je filmový kritik)
