sa most znovu dostal do politiky - dve vlády sa rozhodli, že spoja kovové konštrukcie vytŕčajúce na oboch brehoch a spravia z mosta symbol novej kvality vzájomných vzťahov. Most sa stal prioritou, aj keď v skutočnosti spája len dve maličké, takmer bezvýznamné mestá Štúrovo a Ostrihom. Jeho kapacita a umiestnenie v cestnej sieti ho z pragmatického hľadiska ani nepredurčujú na úlohu dôležitého dopravného uzla, ktorý spája národy a štáty - len mestá a možno regióny. No vďaka tej symbolickej interpretácii na najvyšších miestach môže byť postavený a to je pre obe mestá veľmi dôležité. Snáď viac ako to symbolické hľadisko stojí za pozornosť, že sa dvaja partneri dokázali dohodnúť na spoločnom biznise. A to je po 50 rokoch konečne víťazstvo normálnosti. Konštruktéri, projektanti a investori sa síce dohodli už dávnejšie, no keď ide o objekt prechádzajúci hranicou dvoch štátov, je potrebná medzištátna dohoda, až potom sa môže začať stavať. A na to treba politickú vôľu.

BAZILIKA A MOST

Ak ho podľa plánov do roku 2001 postavia, bude navlas podobný tomu pôvodnému. Len bude mať asi o 1,5 metra vyššie piliere a pri jeho stavbe sa využijú najmodernejšie poznatky o konštrukciách mostov. Teda niečo ako nový most v starých šatách. Panoráma západného brehu rieky, v ktorej ostrihomskú baziliku dopĺňalo desaťročia torzo mosta, bude znovu taká, akú bolo možné vidieť naposledy v roku 1944. Zo štyroch návrhov, ktoré v roku 1992 na požiadanie československej vlády vypracoval vedúci Katedry kovových a drevených konštrukcií Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Zoltán Agócs, vybrali tzv. nostalgický tvar, ktorý bude harmonizovať s historickým prostredím. Ešte aj ozdoby a dokonca aj osvetľovacie telesá budú podľa pôvodných plánov a využitie zachovaných pilierov a oblúkov zníži náklady na výstavbu možno o polovicu. Vzhľadom na blízkosť historických jadier oboch miest sa most nemohol projektovať ako veľkokapacitný diaľničný. Má slúžiť ako typický mestský most, no vzhľadom na fakt, že v okruhu asi 100 kilometrov je jediným hraničným priechodom cez Dunaj, sa naň presmeruje aj časť nákladnej dopravy prúdiacej inak cez Komárno.

DOBRÁ INVESTÍCIA

Pri argumentovaní v prospech stavby mosta odznievajú okrem politických dôvodov aj kultúrne, dopravné a najmä ekonomické. Starosta Ostrihomu László Könözsy si myslí, že most má hodnotu symbolickú a historickú, no má aj iný, v číslach vyjadriteľný aspekt. Rieka rozdeľuje rodiny, ktoré sa môžu navštevovať len sporadicky a v zimných mesiacoch, keď kompa pre zlé počasie nemôže premávať, musia ísť stokilometrovou okľukou cez Komárno, uviedol. Navyše kapacita kompy je dosť malá, 15 áut a 440 osôb, a často sa stáva, že cestujúci do Štúrova musia nechať auto na ostrihomskej strane Dunaja a bez neho nasadnúť večer o 18.20 h na poslednú kompu. Ako uviedol Könözsy v rozhovore pre SME, vidí obrovskú šancu pre vysoký stupeň symbiózy oboch miest. Štúrovo a Ostrihom majú šance na to, aby sa v nich naplnil model vzťahov budúcej zjednotenej Európy ešte pred vstupom oboch krajín do EÚ. Túto symbiózu chápe predovšetkým po priemyselnej stránke a vôbec, z hľadiska podnikania akéhokoľvek druhu. Ostrihomský priemyselný park je schopný zamestnať slovenských robotníkov, čo je vzhľadom na 20-percentnú nezamestnanosť Štúrova (v niektorých obciach dokonca prekračuje 40 percent, pričom Ostrihom má len osem percent nezamestnaných) obojstranne výhodné. Ostrihom je pripravený ponúknuť aj kapacity svojej nemocnice, perspektívu má aj spolupráca v školstve - na ostrihomskej pedagogickej vysokej škole sa vyučuje aj v slovenskom jazyku - a v neposlednom rade má význam z hľadiska turistického ruchu. „Štúrovo má termálne kúpalisko, v Ostrihome voda nie je taká teplá, ale zato má historické pamiatky a múzeá,“ hovorí. Turisticky je síce Ostrihom s bazilikou, najväčšou maďarskou cirkevnou stavbou, a zvyškami tisícročného najstaršieho kamenného hradu na dnešnom maďarskom území iste atraktívnejší ako jeho o niečo chudobnejší príbuzný na východnom brehu, takže cestovný ruch bude zrejme prúdiť hlavne zo Slovenska do Maďarska. No Štúrovo môže slovenským turistom ponúknuť napríklad lacnejšie ubytovanie. Očakáva sa teda oživenie na oboch stranách Dunaja a tiež vytvorenie predpokladov na nové výhodné investície - nehovoriac o kompletnom prebudovaní predmostí, čo podnieti rozvoj oboch miest. Nezanedbateľné je aj ekologické hľadisko. Ak sa obe mestá spoja, budú sa dať jednoduchšie riešiť problémy v súvislosti s ochranou životného prostredia - aké dnes spôsobuje napríklad papiernička v Štúrove. Peter Barek, ktorý v poslednej, tohtoročnej, fáze rokovaní viedol slovenskú delegáciu, vyzdvihol jej význam z hľadiska dopravy. Síce nerieši diaľničné spojenie medzi oboma krajinami - v budúcnosti ešte bude treba nájsť niekde medzi Komárnom a Bratislavou alebo Komárnom a Štúrovom vhodné miesto, kde sa postaví veľkokapacitný diaľničný most (takáto stavba by stála približne tri miliardy korún), no napriek tomu je to dobrá investícia. Odľahčí hraničný priechod v Komárne a podnieti efektívnu spoluprácu dvoch regiónov. Percento jej vnútornej návratnosti odhadol na 16,6 a dobu návratnosti na šesť rokov.

TROSKA PRIPOMÍNA VOJNU

Rozpad sovietskeho bloku posilnil v ľuďoch na oboch stranách nádej, že možno nastala vhodná doba na obnovu mosta zničeného nemeckými vojskami v druhej svetovej vojne. No uplynulo ďalších desať rokov, kým tieto plány nadobudli reálne obrysy. Iniciatíva vyšla zdola, v roku 1991 vznikla slovensko-maďarská komisia s cieľom presvedčiť vlády oboch krajín o význame mosta, postupne sa do nej zapájali občianske združenia a vzdelávacie inštitúcie a napokon aj obe ministerstvá. Prof. Zoltán Agócs bol jedným z aktivistov, ktorí sledovali vývoj kauzy mosta od jej začiatku. V roku 1990 na oficiálne požiadanie ministerstva dopravy vypracoval štúdiu, v ktorej zhodnotil, že štyri piliere a kovová konštrukcia na oboch okrajoch je zachovalá a o dva roky neskôr predložil štyri návrhy na rekonštrukciu. Ako uviedol pre SME, hneď ako svoje návrhy predstavil občanom Štúrova, boli všetci za nostalgický variant, teda vernú rekonštrukciu pôvodného mosta, ktorú preferovala aj maďarská strana. V roku 1995 už mali konštruktéri oboch štátov ujasnené, že stavať sa bude nostalgický variant a v roku 1997 Maďarsko súhlasilo aj so zdvihnutím mosta a zvýšením pilierov o 1,5 metra, teda s celkovou výškou 117,5 metra. Odporúčaná výška lodí 9,1 metra pre vodnú cestu tejto kategórie sa prirátala k hladine, ktorá bude brať do úvahy aj prípadné prehradenie Dunaja na maďarskej strane v rámci projektu sústavy vodných diel, hoci to Budapešť rezolútne odmieta. Roky 1992 až 1995 boli podľa prof. Agócsa rokmi intenzívneho úsilia, technici oboch krajín pracovali na plánoch a z času načas sa objavovali aj dosť kuriózne návrhy. Istá bohatá medzinárodná finančnícka rodina vraj ponúkla, že most zadarmo obnoví, ak dostane späť svoj podiel vo Vítkovických železiarňach. Na obnovu mosta sa pred štyrmi rokmi vyzbieralo 80 000 korún, z ktorých štvrtinou prispel vtedajší prezident Michal Kováč. Fond Phare prisľúbil na výstavbu 5 miliónov ECU, no tieto prostriedky neboli využité a na konci minulého roku vypršala aj o rok predĺžená platnosť pôžičky. Vlády mali iné priority, objavovali sa finančné a neskôr hlavne politické dohody. V roku 1997 Slovensko nepodpísalo tzv. memorandum of understanding, napriek tomu, že vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Max van der Stoel listom osobne urgoval premiéra Vladimíra Mečiara, aby tak urobil, a Slovensko sa tak pripravilo o svoju čiastku 2,5 milióna ECU z projektu Phare.

MOST A NOVÉ VZŤAHY

Zmena nastala až po posledných parlamentných voľbách na Slovensku. Nová vláda zahrnula výstavbu mosta do vládneho programu jednou vetou a už na prvých slovensko-maďarských oficiálnych schôdzkach na jeseň minulého roku začala maďarská strana hovoriť o jeho symbolickom význame. Od podpísania dohody oboch ministerstiev v novembri sa delegácie stretli sedem- alebo osemkrát, podľa šéfa slovenského tímu Bareka boli rokovania zložité, no vecné. Medzivládna komisia pre infraštruktúru parafovala dohodu 25. augusta, ešte predtým strany požiadali Phare o opätovnú finančnú podporu - po 5 miliónov eur. Do konca septembra sa majú vypracovať podklady na medzinárodný tender a o budúcom realizátorovi stavby čoskoro rozhodne medzinárodná komisia.

Ľudia na oboch stranách rieky síce hovoria rovnakým jazykom (Štúrovo je prevažne maďarské a Ostrihom má niekoľko desiatok Slovákov), no charakter a atmosféra ich miest je predsa trošku odlišná. Ostrihom aj dnes priťahuje veľa návštevníkov zo Slovenska, na jeho trhoviskách i v historickom jadre slovenčina často prevažuje nad maďarčinou. Aj keď občas počuť aj obavy, aké stavebné zásahy teraz čakajú ich mestá, ľudia sa zhodujú v jednom: že je dobré, že sa most postaví, a že sa tak malo urobiť už dávno.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ