Nám sa na prvý pohľad vidí, že také víťazstvo nemá logiku. Ale súboje o moc mávajú často také pravidlá, ktorým rozumejú len samotní súperi.
Preto mi nie je vôbec jasné, či zvíťazil Dzurinda alebo Koncoš a aká je hodnota výhry. Zreteľné je len to, že v ich súboji nešlo o Brigitu Schmögnerovú.
Zdanlivé naťahovanie sa o pani ministerku zato odkrylo spustošenú tvár slovenskej politiky. Koncoš surovo navrhol premiérovi, aby neposlušnú členku vlády odvolal, ten síce odmietol, ale vzápätí nechápavú ministerku nežne priviedol k poslušnosti a Koncošovi vyhovel.
Stáva sa, že až premárnená možnosť nám odhalí márnosť tej možnosti. Aj ja som na chvíľu márne veril, že premiér sa postavil na obranu slušnosti a ministerky napriek tomu, že ona verí v ľavicu. Stálo by to totiž za to.
Naša pani ministerka je posledná dáma, ktorá naozaj verí v ľavicové idey. Márnosť nádejí na jej politické prežitie ale zároveň ukazuje aj na osud tých, ktorí veria v idey pravicové. Zaniknú spolu s ňou v prúde politického cynizmu, ktorý si bude pojmy ľavice a pravice vyberať podľa potreby. Pán premiér si to možno neuvedomil, hoci pravdepodobnejšie bude, že sa do prúdu rozhodol sám zaradiť.
Ak je to tak, potom nám môže byť dosť jedno, kto vlastne v tom rafinovanom súboji zvíťazil. Tí dvaja súperi to iste vedia, lebo si sami určili pravidlá, ktorým rozumejú. Pani ministerka im celkom zjavne nerozumela.
Jej nechápavosť tak síce odkryla spustošenú tvár slovenskej politiky, ale premárnená možnosť odhalila viac. Že s pani ministerkou odchádza nielen ľavica.
Autor: Martin M. Šimečka
