efekt“ sa medzičasom šíri ďalej.
Začiatkom augusta bývalý etiópsky diktátor Mengistu Haile Mariam, na ktorého doma vyhlásili zatykač pre zločiny genocídy a mučenia, náhle opustil Zimbabwe, kde mu celé roky poskytoval azyl jeho súpútnik, „africký marxista“ Roberto Mugabe. Mengistu údajne žiadal o útočisko v Severnej Kórei, jednom z mála štátov, kde absolútne nehrozí, že by súdy reagovali na žiadosť o vydanie na základe obžaloby z porušovania ľudských práv.
V polovici augusta pricestoval Izzat Ibrahim al-Douri, pravá ruka Saddáma Hussajna v Iraku, človek, ktorý viedol armádu pri bombardovaní a splynovaní (!) tisícok Kurdov v roku 1988, do Viedne na mesačný oddych a zotavenie v luxusnej klinike Döblinger. Poslanec rakúskeho parlamentu Peter Pilz odhalil miesto pobytu tohto muža a požiadal ministerstvo spravodlivosti, aby ho zatklo a obžalovalo z genocídy a mučenia. Niekto však Izzata Ibrahima varoval a on sa vrátil do Bagdadu. „Hanbím sa za rakúsku vládu,“ sťažoval sa Pilz. „Tento štát sa stáva rajom pre masových vrahov.“ Izzat Ibrahim však už nebude riskovať novú cestu do Viedne - alebo kamkoľvek inam, kde sú nezávislé súdy. Koncom augusta zrušil bývalý indonézsky diktátor Suharto cestu do Nemecka, ktorú zvyčajne podniká v tomto ročnom období za účelom rehabilitácie. Je príliš riskantné odísť do štátu, kde mu môže hroziť zatknutie v súvislosti s masakrami vo Východnom Timore a inde. Augusta Pinocheta vydajú z Veľkej Británie, ale pre ostatných „štátnikov“, ktorí vraždia a mučia, prestáva byť cestovanie bezpečné. Ak ho španielsky súd usvedčí a odsúdi, čím vytvorí precedens v medzinárodnom práve, každý štát s fungujúcou legislatívou bude pre zabijakov pri moci celkom nedostupný. Santiago de Chile sa už vzdalo myšlienky apelovať na Veľkú Britániu, ktorá uväznila Pinocheta na žiadosť španielskeho súdu pred jedenástimi mesiacmi, keď sa bol v Londýne liečiť. Britský najvyšší súd vyhlásil, že Pinochet podlieha obvineniu z mučenia, spáchaného po tom, čo Británia ratifikovala Konvenciu o mučení v roku 1988, hoci bol hlavou cudzieho štátu. Španielsko sa chvíľu zdalo byť pre Pinocheta lepším miestom, lebo má pravicovú vládu a rozsiahle obchodné kontakty s Chile. V júli preto čílsky minister zahraničia Juan Gabriel Valdes tajne navrhol svojmu španielskemu kolegovi Abelovi Matutesovi, že by mohli vyjasniť túto prekérnu situáciu, keby sa Španielsko vzdalo svojej žiadosti o vydanie diktátora voči Británii a namiesto toho by odovzdalo žalobu voči Pinochetovi zvláštnemu arbitrážnemu tribunálu, zloženému z jedného španielskeho, jedného čílskeho a jedného neutrálneho sudcu. Španielska vláda bola zjavne v pokušení súhlasiť - ale začiatkom augusta opozičná socialistická strana odhalila tajné rokovania. Baltazár Garzon, sudca španielskeho najvyššieho súdu, ktorý pôvodne vzniesol žiadosť o vydanie Pinocheta, hneď napísal otvorený list ministrovi Matutesovi, v ktorom protestoval. Španielska vláda teraz oficiálne odmietla čílsky návrh. Santiago stiahlo svojho veľvyslanca z Madridu a hrozí postihmi voči španielskym firmám a úplným prerušením diplomatických stykov.
Proces však bude pokračovať a výsledkom môže byť, že ostatní penzionovaní diktátori, ako „Baby Doc“ Duvalier z Haiti, dnes vo Francúzksu, a paraguajský Alfredo Stroessner, momentálne v Brazílii, budú čoskoro nútení nasledovať Mengista.
V Severnej Kórei bude čoskoro poriadna tlačenica.
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
