e. Predpovede meteorológov hovorili síce o daždi a chladnom počasí, z bezoblačného belasého neba sa však na mesto usmieva žiarivé slnko a zase sa raz potvrdilo to, čo každý Mníchovčan už dávno vie: že aj svätý Peter je Bavorák a nad Oktoberfestom drží ochrannú ruku. Tieto šestnásťdňové pivné slávnosti každoročne navštívi okolo 6 miliónov návštevníkov a preto sú Mníchov, pivo a Oktoberfest pojmy, ktoré sa už od seba nedajú oddeliť. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že v správnom poradí je na prvom mieste pivo a až potom Mníchov, lebo vraj keď kráľa Henricha Leva v roku 1158 pochytila túžba zakladať, založil najskôr pivovar Löwenbräu a až potom Mníchov.
Nech to bolo tak či onak, isté je, že už v prvom storočí sa rímsky historik Tacitus vo svojich cestopisoch zmieňuje o Bajrovaroch, ktorí varia z jačmeňa aj pšenice „barbarsky“ dobrý hnedý nápoj a na tom sa ani do dnešných dní nič nezmenilo. Mníchovské pivovary varia pivo podľa starých receptov len z prírodných surovín, tak, ako to zákon o jeho rýdzosti z roku 1487 predpisuje a používajú vodu iba z vlastných studní. Ich dobrý chýr sa rozniesol do ďaleka a preto niet divu, že sa na Oktoberfest hrnú smädní zvedavci z celého sveta. Stretnete tu síce predovšetkým Nemcov, ale aj Američanov, Austrálčanov, Britov, Japoncov, Talianov a občas začuť z davu aj slovenčinu či češtinu. Pred rokom si slovenskú prítomnosť dokonca všimla aj nemecká tlač „vďaka“ dvom vreckárkam, ktoré prichytili priamo pri čine.
Mnohí z návštevníkov radi zakončia bujarú zábavu pri pive v náručí predajnej dievčiny, a tak sa Mníchov pravidelne stáva nielen sviatkom piva, ale aj centrom prostitúcie. Zatiaľ čo sa v 19. storočí usporiadatelia ešte riadili heslom: mravnosť, vernosť a usilovnosť, dnes platí jednoznačne: žiť a nechať žiť. Theresienwiese, kde sa slávnosti konajú, pripomína veľkolepé javisko, na ktorom sa hrá, spieva, tancuje, hoduje a pije až do nemoty. A nad tým všetkým sa vznáša vôňa grilovaných kurčiat, husí, kačíc aj volov, pražených mandlí, medovníkov, vareného vína, ale predovšetkým piva a ani „mastné ceny“ nikomu nepokazia dobrú náladu. Štatistiky hovoria, že každý hosť minie za jednu návštevu 78 mariek. Pre útechu treba dodať, že boli už aj „drahšie“ časy. Napríklad v čase inflácie v roku 1922 stál liter piva 50 mariek a pečené kura 500 mariek. Rok nato sa Oktoberfest vôbec nekonal, lebo jeden „mass“ - teda litrový krígel piva - stál až 23 miliónov. Tradícia bola prerušená aj v povojnových rokoch biedy, kedy Američania zaradili pivo medzi „luxusný tovar“ a zakázali ho variť. Nepomohlo ani tvrdenie, že pivo skutočne patrí v Bavorsku medzi základné potraviny. V priebehu 189 rokov od svojho vzniku sa Oktoberfest neustále prispôsobuje a mení, „ale pocit z neho ostáva ten istý“, povedal o ňom jeden z jeho najstarších návštevníkov. „Nedá sa opísať. Treba ho jednucho zažiť. A hoci je sviatkom Mníchovčanov, je na ňom vítaný celý svet.“ Ten tohoročný potrvá v Mníchove ešte týždeň, pokiaľ ho organizátori pre veľký úspech napokon ešte nepredĺžia. DANIELA PRÁZNOVSKÁ, Mníchov
(Autorka je spolupracovníčkou SME)
