Ďalším z krokov v snahe zastaviť islamských povstalcov bolo včerajšie predvolanie azerbajdžanského veľvyslanca Ramiza Rizajeva na konzultácie na ruské ministerstvo zahraničných vecí. Dôvodom bolo údajné prepojenie bližšie neurčených azerbajdžanských finančných fondov a organizácií s islamskými povstalcami na ruskom severnom Kaukaze. „Rusko na stretnutí informovalo o aktivitách organizácií a finančných fondov v Azerbajdžane,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. „Pod pláštikom humanitárnej pomoci moslimom sa ukázalo, že ide o finančnú (pomoc) a ďalšiu spoluprácu s čečenskými a dagestanskými extrémistami a teroristami,“ píše sa vo vyhlásení. Ministerstvo uvádza, že veľvyslanec súhlasil s ruskou stranou, aby oba štáty spolupracovali v boji proti terorizmu na severnom Kaukaze. Informácie o plánovanom vyslaní pozemných vojsk na Kaukaz poprel včera ruský premiér Vladimir Putin. Doterajšie protiteroristické opatrenia sú podľa neho zatiaľ účinné. Podľa ruského ministra vnútra Vladimira Rušajla sa orgánom činným v trestnom konaní v poslednom čase podarilo odvrátiť šestnásť výbuchov, zatknutých bolo 139 osôb podozrivých z teroristickej činnosti, 101 osôb bolo zatknutých pre podozrenie zo spáchania teroristických útokov. Minister oznámil, že pritom bolo zaistených 521 ton výbušných látok. Podľa doterajších údajov polícia pátra po obyvateľovi severokaukazskej republiky Karačajevsko-Čerkesko Ačimezu Gočijajevovi, ktorý predtým používal meno Muchit Lajpanov. Polícia vraj má fotografie teroristu. Podozriví sú bývalí žiaci islamskej školy v meste Naberežnyje Čelny v Tatarstane. Všetci sa vraj teraz skrývajú v táboroch ozbrojencov v Čečensku. Tamojšie orgány to popierajú. V Moskve boli cez víkend prepustení z väzby dvaja Čečeni, ktorých polícia zatkla krátko po druhom mohutnom výbuchu v metropole. Policajti vtedy tvrdili, že obaja muži mali na rukách stopy po hexogéne, látke, ktorá bola súčasťou trhaviny použitej teroristami. Tieto informácie sa však neskôr nepotvrdili.