telo, ako obličkové kamene alebo zväčšená prostata. A máločo vie tak potrápiť dušu, ako nefungujúce mužstvo. Oboje rieši urológia. Nahliadnuť za dvere urologickej ordinácie nám dovolil piešťanský urológ MUDr. Milan Gajdoš. A zodpovedal otázky, ktoré trápia mnohých mužov, ale zväčša sa o nich ťažko hovorí. Doktor škaredé slovo

Za dverami urologickej ordinácie trónilo kreslo nápadne pripomínajúce gynekologickú „kozu“. Nejednému pacientovi pri pohľade naň asi stuhne úsmev, najmä keď vedľa podpierok na nohy leží akási asi tridsaťcentimetrová kovová ihlica. Dozvedáme sa, že je to cystoskop, ktorým sa lekár díva cez penis do močového mechúra. Doktor Gajdoš asi pobadal zdesenie najmä v očiach kolegu – fotografa, a tak nás hneď ubezpečil, že vyšetrenie je viac-menej bezbolestné, lebo orgány sa umŕtvia špeciálnym gélom.

Aj tak sa však pre istotu usádzame do celkom iných kresiel a mne napadá jeden starý vtip. Zomrel kardiológ a na truhle mal veniec v tvare srdca. Gynekológ sa iba usmieval pod fúzy – predstavil si, čo by asi z kvetov uvili jemu. Nuž a urológ by bol na tom asi podobne. MUDr. Milan Gajdoš sa tej predstave tiež zasmeje:

„Áno, aj jeden môj kamarát, ktorý pre expresívne slová nechodí ďaleko, ma zvykne predstavovať – toto je doktor cez …. ani sa to nedá vysloviť do novín. Ale urológia sa nezaoberá iba ochoreniami mužského genitálu, to by sme jej krivdili. My liečime aj zápalové či nádorové ochorenia obličiek, močového mechúra, a močových ciest. Keď som sem nastupoval, vlastne som si ani nevedel predstaviť, čo všetko obnáša a aká je zaujímavá. Pôvodne bola urológia chirurgická disciplína, lebo ochorenia sa liečili predovšetkým chirurgicky. Aj mňa sem priviedla najmä chuť robiť chirurgiu. Dnes sa však urológ realizuje aj po farmakoterapeutickej stránke, mnohé sa rieši liekmi a zdravotnými pomôckami. Zaujíma nás aj psychika pacienta, lebo práve psychické problémy často vedú k poruchám sexuálnych funkcií.“

Doktor Gajdoš rieši v ordinácii tie najdelikátnejšie problémy. Vie, že neraz to chce veľkú dávku sebazaprenia, vôbec o nich hovoriť.

„Preto je veľmi dôležité, aby lekár vedel odbúrať pacientov strach. Inak mu veľa vecí nepovie, najmä v oblasti intímnej sexuality. Ku každému si treba nájsť cestu, odhadnúť jeho intelektuálnu úroveň a rozprávať sa s ním jeho jazykom. Keby som na jednoduchého človeka z akejsi zastrčenej dedinky použil iba latinské výrazy, nedostanem z neho nič. Aj preto, lebo mi nerozumie. Niekedy musím použiť aj slová, ktoré by iný hodnotil ako expresívne, nebodaj i pejoratívne, ale je to účinné. Mnohokrát musím aj sestričku poslať preč a potom sa spýtať ako chlap chlapa – nestojí vám? Zrazu vidí, že sa môže vyjadrovať na rovinu a stud pomaly opadáva. Rozhovorí sa a zvyčajne rýchlo zistíme, kde je príčina a môžeme sa venovať liečbe.“

Hanblivý medik

Hoci dnes sú spustené gate pánov pre MUDr. Gajdoša bežnou vecou, nebolo to tak vždy. Aj on sa kedysi pri intímnych vyšetreniach červenal. Keď ešte bol – povedané piesňou Jiřího Suchého – „študent s rudýma ušima“.

„Už na lekárskej fakulte medik podrobne vyšetruje pacienta a to nielen hrudník, či dutinu ústnu. Isteže sme sa spočiatku hanbili. Pamätám si, ako som začínal na internom a primár mi prikázal spraviť vstupné vyšetrenie, ktorého súčasťou bolo i vyšetrenie konečníka. Bolo to jedno z mojich prvých intímnych vyšetrovaní a najhoršie bolo, že išlo o osemnásťročné dievča, navyše veľmi atraktívne. Obaja sme boli v takejto situácii po prvý raz a bolo nám to veľmi nepríjemné. Ja som bol však zrejme ešte nervóznejší, lebo potom sa spýtala – vy ste začínajúci lekár, však? Keď som sa priznal, že bola jednou z mojich prvých pacientiek, ktorým som robil takúto prehliadku, začala ma upokojovať – dúfam, že som vám nespôsobila stres.“

Štupeľ v tele

Na pracovnom stole MUDr. Gajdoša stál mikroskop a vedľa „šampuska“, teda odberový pohár plný moču. Bežný človek by sa ho štítil, pre urológa je to „chlieb každodenný“. Kedysi vraj lekári moč dokonca chutnali, lebo nemali možnosť vyšetriť prítomnosť cukru chemikáliami. Táto, z dnešného pohľadu bizarná metóda, viedla, napríklad, k odhaleniu cukrovky.

„Moč zdravého človeka je sterilný, neobsahuje žiadne baktérie, ani iné choroboplodné zárodky“, vysvetľuje MUDr. Gajdoš. Napriek tomu, keď sa spýtam, čo si myslí o urinoterapii, teda liečbe pitím moču, pokrčí nosom.

„Určite to nepatrí medzi štandardné postupy medicíny a osobne by som to neodporúčal. V extrémnych prípadoch sú síce známe prípady – povedzme letcov, ktorí havarovali na púšti a pitím vlastného moču sa zachránili pred dehydratáciou – ale to je jediné medicínske opodstatnené pitie moču.“

A čo si myslí o babských radách, ktoré sa na dedinách praktikujú dodnes – že rana sa má jednoducho pocikať?

„Moč zdravého človeka je síce sterilný, ale dezinfekčné účinky má minimálne. Porezaný si ním možno vyplaví z reznej rany baktérie, ktoré si tam zaniesol povedzme nožom, ale určite urobí lepšie, keď si to poleje peroxidom, ktorý má naozaj dezinfekčné účinky.“

Moč je pre urológa veľmi dôležitý, vedie k odhaleniu mnohých chorôb. No vie aj poriadne potrápiť. V dnes už kultovom filme Večierok je scéna, keď sa spotený Peter Sellers dlho zúfalo snaží dostať na WC, než s výrazom nekonečnej slasti konečne svoj mechúr oslodobí. U mnohých pánov, najmä starších, to vzbudí skôr záchvev závisti než smiech, lebo keď trápi prostata, nepomôže ani, že záchod je naporúdzi.

„Mnoho mužov sa bojí problémov so zväčšenou prostatou a pritom často ani nevedia, čo to vlastne je. Vravím im, aby si predstavili čosi ako štupeľ v umývadle. Prostata je totiž žľaza ležiaca v spodine močového mechúra a akonáhle sa zväčší, spôsobuje poruchy odtoku moču a pacient sa nemôže vymočiť. Vlastne má močový mechúr trvalo naplnený, lebo cez zúženú časť močovej rúry mu odtečie vždy iba trochu tekutiny. Preto chodí na záchod veľmi často, musí dlho čakať, kým vôbec začne močiť, a potom močí iba po malých dávkach, niekedy dokonca iba po kvapkách.“

Hoci ide o nepríjemný stav, mnoho mužov návštevu urológa odkladá. Pritom, keď prídu včas, dá sa im pomôcť liekmi. Keď je však prostata už priveľmi zväčšená a pacient sa nemôže vymočiť, obvykle treba operovať.

„Muži sa operácie boja aj preto, že prostata je žľaza spojená aj so sexuálnymi funkciami, a tak ich trápi, čo bude potom so sexom. Vo všeobecnosti však platí, že ak sa nejedná o rakovinové zväčšenie, po operácii prostaty sa netreba báť poruchy stoporenia. Jediným deficitom operácie je, že chýba ejakulácia. Pri sexuálnom styku semeno nevystrekne vôbec, alebo späť do mechúra. U starších mužov, ktorí zvyčajne tento zákrok podstupujú, je to však vlastne iba technický problém, lebo muž po šesťdesiatke už obvykle nechce plodiť deti. No a k psychickému uspokojeniu – orgazmu – dôjde. Teoreticky však vieme pomôcť, aj keby dieťa chcel. Pri retrográdnej ejakulácii, teda, keď semeno vystrekne do močového mechúra, sa muž jednoducho vymočí, semeno sa oddelí od moču a podá žene. Musí sa tak stať samozrejme hneď, čím rýchlejšie, tým je väčšia šanca, že semeno bude vitálne a dôjde k oplodneniu.“

„Nemuži“

Tuším Brigitte Bardot sa preslávila výrokom – neexistujú impotentní muži, iba nešikovné ženy. Bohužiaľ, nie je to tak. Príčin impotencie, alebo ako sa dnes uvádza – erektilnej dysfunkcie – je mnoho. Cievny systém, cukrovka, vysoký krvný tlak, lieky bežne užívané v populácii. Mnoho zlyhaní je aj psychogénneho charakteru.

„Mal som nejedného pacienta, ktorý bol impotentný s manželkou a nebol impotentný s milenkou. Mal strach zo zlyhania pred svojou dominantnou ženou. A dokonca som mal pacienta, čo bol impotentný s milenkou a mal výbornú erekciu s manželkou. To je typická psychogénna erektilná dysfunkcia – pred mladou ženou mal zábrany a možno sám pred sebou výčitky.“

Mnohým ľuďom sa zdajú reči o sexe nemiestne. Lenže lekár vie, aké trápenie vie nefungujúci sex spôsobiť, ba dokonca doviesť človeka až k samovražde. Pritom, pokiaľ sa muž odhodlá a navštívi lekára, moderná medicína mu takmer vždy vie pomôcť.

„Na stoporenie penisu dnes máme mnohé účinné lieky, nielen dobre známu Viagru. Sú to i injekcie, ktoré oproti tabletkám majú tú výhodu, že ich môžu užívať i pacienti, ktorí berú lieky pri ochoreniach srdca – nitráty.“

Injekcie si pacienti pichajú do penisu. Hrozná predstava, však?

„Hrozná predstava je to pre mužov, ktorí majú erekciu“, nesúhlasí doktor Gajdoš. „Tí čo ju nemajú, sú nesmierne šťastní, keď ju dosiahnu pomocou injekcie do toporivých telies penisu. Iste, väčšina mužov má síce z injekcie strach, ale to, že po nej budú fungovať, je silnejšie. Sexuálny pud je veľmi silným pudom. Navyše, injekcie sa pichajú tzv. inzulínovými ihlami, ktoré sú veľmi tenučké, vpich temer nekrváca, a ak aj, po pár sekundách to prejde a žena nič nespozná.“

Pre mnohé páry je nevyhovujúci už i kondóm, že naruší spontánnosť erotického zážitku. Nie je injekcia oveľa väčší tlmič vášne?

„To je individuálne, závisí to od úrovne vzťahu. Niektoré ženy sú tolerantné, iné v tom vidia handicap, dokonca čosi nenormálne. Preto odpovedám, to musí pacient uvážiť sám, či to žene povedať, alebo nie. Môj názor je, že menej je niekedy viac. Injekcia sa aplikuje asi desať minút pred stykom, takže žena o tom nemusí vedieť. Ale naozaj je to veľmi individuálne.“

Muži majú z injekcie strach aj preto, že kedysi bola častým vedľajším účinkom niekoľkohodinová erekcia, ktorú, keby ju lekár medicínsky nezrušil, mohla viesť k vážnemu poškodeniu penisu.

„Dnes je to už veľmi zriedkavé“, vyvracia obavy urológ. „Dnes používané injekcie sú na inej báze, kde to nehrozí. No keby sa tak náhodou stalo, pacient vie, že pri erekcii trvajúcej dlhšie než šesť hodín, sa má sa dostaviť k urológovi, prípadne na pohotovosť, a tam mu pomôžu.“

Najintímnejší z implantátov

K prsníkovým implantátom sa dnes priznáva stále viacej žien. Mužské implantáty sú však stále tabu. Nečudo, týkajú sa najintímnejších miest – penisu a semenníkov. Najmä tie prvé boli pred nástupom Viagry a injekcií jediným záchranným lanom na získanie stratenej sebadôvery.

„Ešte pred takými pätnástimi rokmi bol veľký problém pomôcť pacientovi s erektilnou dysfunkciou. Urológ mal naporúdzi iba menej príjemné metódy – napríklad silikónové výstuže, ktoré sa chirurgickou cestou vložili do toporivých telies tenisu. Aj dnes má táto liečba miesto, tam, kde sa nemôže pomôcť medikamentmi. V zásade sa používajú dva typy protéz, tie lepšie stoja okolo 250 000 korún a pacient si ich hradí sám. Prvý implantát je trvalo tuhý. Má kĺb a tým, že ho muž mechanicky vzpriami, je penis akoby v erekcii. Je to čisto vec zmeny polohy penisu, slúži skôr na to, aby sa muž necítil trápne pred partnerkou. Pri druhom type sa do brucha uloží rezervoár s tekutinou a do penisu dutá protéza. Otočením ventilu, obyčajne uloženého v miešku, sa tekutina z rezervoára vypumpuje, vtečie do protézy a dôjde k stoporeniu. Nevýhodou prevažne tuhých protéz môže byť, že implantát penis prederaví a vtedy sa musí odstrániť.“

Existujú aj testikulárne implantáty, teda protézy semenníkov. Sú tiež zo silikónu, stoja asi 20 tisíc korún a muž sa pre ne rozhodne zväčša vtedy, keď mu jeden semenník chýba. Buď kvôli úrazu, či zhubnému ochoreniu semenníkov, ktoré postihuje aj mladých mužov.

Tiež pri nádorových ochoreniach prostaty je kastrácia jedným z liečebných opatrení. Aj keď v tomto prípade sa už od chirurgickej kastrácie ustupuje a robí sa kastrácia chemická (chorý dostáva v mesačných až trojmesačných intervaloch injekcie, ktoré spôsobia, že prestane produkovať mužské hormóny, ktoré by inak podnecovali rast nádorového tkaniva), pretože prísť o semenníky, najmä v mladšom veku, môže viesť k ťažkým psychickým traumám.

Medicína však vie pomôcť aj mužom, ktorí o jeden semenník prišli. Šťastím v nešťastí totiž je, že nádorové ochorenia väčšinou napadne iba jeden semenník, takže netreba vziať oba. Zvyšný väčšinou úplne preberie funkciu chýbajúceho, bohato stačí na dostatočné dodávanie hormónov i na produkciu spermií, ktorých tvorba sa aj po ožarovaní časom obnoví. A kvôli psychickému pocitu sa do mieška implantuje semenník, ktorý má rovnakú konzistenciu aj veľkosť ako zdravý, takže partnerka nemusí nič zistiť.

Pokiaľ dospelý muž príde o oba semenníky, nemusí sa síce báť tenkého hlasu, ktorým sa parodujú eunusi, lebo veľkosť hrtanovej štrbiny, ktorá má vplyv na hĺbku hlasu, sa dotvára okolo 16 až 18 roku života. O čo však príde, je strata sexuálnej túžby a plodnosti. Pacienti popisujú už po troch – štyroch týždňoch úplnú stratu záujmu o sex, časom i stratu erekcie. Hormonálnymi liekmi možno týmto mužom navrátiť túžbu po sexe ale nie plodnosť.

Hrmovci

V českom oscarovom filme Ostro sledované vlaky trpel Miloš Hrma, ktorého si neopakovateľne zahral Václav Neckář, na predčasnú ejakuláciu. Bol to vážny problém, doviedol ho až k pokusu o samovraždu. A potom do rúk psychiatra v podaní režiséra filmu Jiřího Menzla, ktorý mu radil – mysli pri tom na futbal. Aj to je spôsob. MUDr. Gajdoš však poradí aj ďalšie pomôcky.

„Mladí muži majú často tento problém. Príčiny sú najmä psychologické, hyperreaktivita nervového systému. Dá sa to úspešne liečiť napríklad lokálnou anestéziou genitálu špeciálnym gélom, alebo sa dávajú lieky, najmä antidepresíva, ktoré mužom umožňujú úspešne oddialiť ejakuláciu. Na ľahšie formy je tiež osvedčený recept mať častejšie sex, pretože chuť na sex vzrastá aj v čase. Kto má sex častejšie, nie je obvykle taký vzrušivý.“

Mužov môže trápiť i problém opačný, že k ejakulácii nedôjde.

„Vtedy treba skúmať dve veci. Pokiaľ sa neuspokojí ani duševne, čiže nedôjde k orgazmu, treba za tým hľadať rôzne hormonálne, alebo psychologické poruchy, často to môže mať na svedomí aj užívanie liekov. Ak sa ale muž psychicky uspokojí, ale neejakuluje, treba hľadať príčiny anatomické, teda choroby genitálu, prostaty, semeníkov… Môže to byť signálom aj vážneho nádorového ochorenia, mal by teda jednoznačne vyhľadať urológa.“

Nevera ako diagnóza

Urológia rieši vážne, životne dôležité problémy. Napriek tomu si tu užijú aj veľa kurióznych situácií. Najčastejší je omyl, keď si muži myslia, že pri odbere semena im pomôže pekná sestrička. Sú sklamaní, že sa o to musia postarať sami v diskrétnej miestnosti. Naopak, takí, ktorí prišli s predstavou, že im odber urobia povedzme elektrickým šokom, sú „samoobsluhe“ radi. Niekto zase možno netuší, že chronická nevera môže byť aj diagnóza.

„Mali sme pacienta trpiaceho na satyriázu. Je to psychická porucha, pri ktorej človek neustále strieda ženy, lebo sa môže uspokojiť vždy len s novou partnerkou. Tento mal dokonca problém so stoporením, keď mal tú istú ženu štvrtý raz. Niekoho to možno pobaví, ale on vážne trpel, lebo si našiel partnerku, s ktorou chcel žiť. Práve jemu Viagra veľmi pomohla. Zrazu fungoval, a tak sa aj psychická porucha čiastočne stabilizovala.“

Ešte na jedného pacienta si MUDr. Gajdoš spomenul.

„Do ordinácie raz prišiel asi osemdesiatročný Američan a niesol si pod pazuchou čosi veľké zabalené v podkolienke. Ukázalo sa, že je to vákuová pumpa. Je s ňou vraj spokojný, vďaka nej máva sex tri razy týždenne, ale aj tak sa prišiel spýtať, či u nás nemáme čosi lepšie. Nemal som mu čo poradiť. Iba ticho závidieť, lebo takúto frekvenciu milovania u nás majú tak dvadsať – tridsaťroční muži.“