Kastrácia má korene na Východe a v Číne sa robila už pred viac než päťtisíc rokmi. Eunusi vtedy pôsobili ako strážcovia cisárskych palácov. Boli oddaní a teda ich patrične odmeňovali. Obvykle získali veľké bohatstvo a politický vplyv, z mnohých sa stali významné osobnosti spoločenského, kultúrneho i politického života. To čo robí muža chlapom však nemali. Niektorí z nich si odstránené semenníky starostlivo uschovávali, aby s nimi mohli byť pochovaní a mohli sa „pochlapiť“ aspoň v ďalšom živote.

Vykliešťovanie sa neskôr z Ázie rozšírilo aj do Európy. Starí Rimania si kastrátov veľmi cenili – ich hodnota 250 ráz prevyšovala cenu obyčajného otroka. Rozlišovali sa 2 typy eunuchov. Boli bieli a čierni. Nemalo to čo dočinenia s farbou pleti – bieli eunusi nemali „iba“ semenníky, čierni ani penis. Európsky „comeback“ prežívala kastrácia v stredoveku a vyslovene kvitla v baroku a v rokoku, keď sa muži kastrovali kvôli kostolnému a neskôr i opernému spevu. Katolícka cirkev sa totiž riadila slovami svätého Pavla, že ženy majú byť v kostole potichu, a teda nespievať. Tenorov s vysoko položeným hlasom však toľko nebolo, preto bol spev kastrátov v 16. storočí v kostoloch bežnou záležitosťou. Napriek tomu, že oficiálne sa umelá kastrácia trestala vyobcovaním z cirkvi. Nad výhovorkami typu – semenníky mi odhryzol pes, kôň ma kopol do rozkroku – sa však privierali oči. Pravda, ak sa mal kto vyhovárať. Keďže deti kastrovali rodičia bez asistencie lekárov, každý tretí chlapec umrel na infekciu, alebo predávkovanie ópiom, používaným ako anestetikum. Ak mal však šťastie a prežil, mohol sa stať opernou hviezdou platenou stonásobne lepšie než kolegovia zo zboru.

Koncom 18. storočia bolo v Taliansku ročne kastrovaných asi štyritisíc chlapcov. Najslávnejší bol neapolský operný spevák Farinelli. Vznikol o ňom aj film. Hviezda 18. storočia bola povestná nielen zlatom v hrdle, ale aj milostnými eskapádami. Napriek tomu, že strata semenníkov sa zvyčajne spája s impotenciou a absenciou sexuálnej túžby, Farinelli mal stovky mileniek. Keď ich rozvášnil, dielo zavŕšil jeho nevykastrovaný brat. Mimochodom, posledný zo slávnych operných kastrátov – Alessandro Moreschino – spieval ešte v roku 1922 v Sixtínskej kaplnke.

Dnes sú muži kastrovaní najmä kvôli nádorovým ochoreniam, po úraze, transsexuáli, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú pre zmenu pohlavia, prípadne nebezpeční sexuálni devianti. Existujú však aj eunusi v pravom slova zmysle. Asi dva milióny ich žije v Indii a používa sa pre nich označenie „hijra“. Žijú v malých uzavretých komunitách, obliekajú sa do ženských šiat a hovorí sa o nich ako o treťom pohlaví. Indovia sa ich boja, pretože veria, že sú deťmi zlých duchov a majú nadpozemskú moc. Vraj to využívajú agentúry vymáhajúce dlhy. Stačí jedna návšteva „nemuža“ v rodine dlžníka a je po probléme.

Autor: Zdroj Focus